Selamat pagi !
Nezny vanok Rostovej masiny k vam zavieva dalsi, predposledny listok z krajiny usmievavych Malajek, strapatych Bornejcanov a zapachajuceho durianu. BTW - to posledne je ovocie velke ako ananas zltej farby s pichliacami zokol vokol. Vynika strasnym puchom a sladkou chutou. O durianovom smrade idu cele stories a davy cudzincov ho tuzia aspon trochu vychutnat, aby mohli, ABY MOHLI aj oni doma hovorit ake je to strasne ! :-)
Georgetown - aha, nuz este tej noci ako sme prisli som neodolal a vybral sa nocnymi tmavymi ulickami potemneleho stareho mesta na prechadzku. Bola tmava polnoc a len par krys mi robil spolocnost. Nesiel som daleko. Tmava skara medzi buddhistickym templom a zeleziarstvom stareho Chung Leeho ma zaviedla do tmaveho zakutia stareho rozpadajuceho domu. Ticho som zasepkal - "Yung Tao Ng, tsai fus~ ?" a ozvalo sa mi bodre "Vojdi a neuskod!". Na zemi sa odchylila skara a objavili sa schodiky osvetlene sliepnajucou svieckou. Pomaly som zliezol a rozhliadol sa. Okolo mna stalo pat temnych postav a plamen sviecky ich ani na okamih neosvetlil. Srdce mi buchalo a pot sa mi rinul z cela. Yung Tao Ng stal pred stolikom cez ktory bol prehodeny obrus. Slavna chvila nastala a ja, ako prvy cudzinec som stal len krok od tajomstva vyroby malajskej delikatesy. Recept na jej vyrobu strazili ako oko v hlave cele generacie tajnych clenov radu smradlaveho duriana a teraz prisiel prvy cas, ked sa rozhodli poodhalit tajomstvo vyroby Malajsian delicacy. Yung Tao Ng pomaly prisiel k stoliku a pomaly ho odhaloval. "Toto vsetko su ingrediencie, ktore sa musia do kolacika v presnom pomere vmiesavat." zasipel ticho a jeho ruka pomaly odhalovala supku od zemiakov slizku a splesnetu, kokosovy orech tecuci od rozkladu, poharik kyslej kapusty dva roky starej a skoro ciernej od smradu, pokazenu pecenovu pastiku z Roznavskeho masokombinatu, par ponoziek mazaka malajskej armady a balicek vanilkoveho cukru. Tajomstvo vyroby durianovych kolacikov bolo odhalene, a pokial by ste chceli a boli by ste v Bratislave, tak vam mozem nejaky kolacik, zvany Durian cookie odlozit. (To myslim vazne!)
Ale inak vazne som sa nocnym Georgetownom okolo polnoci prechadzal a tmave ulicky boli naozaj tmave. Vedla vsak na ulici zvucal zivot a street stalls boli obsypane Cinanmi, lebo tu ich je prevaha. Tmave ulicky vsak skryvali detske skupinky debatujuce v pritmi a mlade kocky sli do kina na nocne rande s Jeannom van Dammom. Inymi slovami - cudzinec sa tu citi bezpecne. Ako som sa neskor dozvedel, Malajzia ma velmi tvrde postihy a zlocinci tu maju na nase pomery neumerne vysoke tresty. Unudene som sa potom odsuchtal do hotela.
Rano vsak nasa cesta viedla na autobus a hurrra - sladke vytuzene Batu Ferrenghi, jedno z centier nicnerobenia Penangu sa blizilo. Slnko, beach resort pripominajuce tie vsetky zname pacificke resorty obsypane Holliday Innmi, Shangri La-mi a podobnymi turistickymi kombinatmi. Nepohrdam vsak tym ba prave naopak - z casu na cas clovek zatuzi byt z in out a vrhnut sa do bazenika s bublavou vodou hotela Park Royal, ako som ucinil, len co som sa ubytoval (chacha ale inde a to za desatinu sumy!) a tvariac sa ako obyvatel royalovskeho apartmanu som prenikol na sukromnu plaz hotela. Sklzacky, jazda na padaku tahanom clnom, prechadzka na konoch a vylihovanie pod palmami, ako zvykne Palo Matustik, bolo naplnou celeho dna. Za zmienku stoji snad, ze ako prvych som v bazene skupinku sviznych turistov hrajucich polo a bystro pokrikujucich "Idi, idi !" Ano, kolegovia, je to tak ! Zatial co Grisa sedi v Akademii pri skumavkach, jeho rodaci nahanaju malu lopticku v bazene na brehu Andamanskeho mora. Vecer sme vsetci zaujali miesto v Seafood paradise a mile Cinanky nas obiehali s potvorami na tanieroch. Slnko zapadalo a spevacka nezne kvilila romanticky cinsky hit. Hmmmm, miau, miauuuu, s~ung s~uuuuu ...
Aha a este maly zazitocek, resp. moja blbost. V urputnom usili zazit veci originalne som si zaplatil na sukromi izbicku bez aircondition. Takze som sa celu noc potil a prehadzoval s plnym bruchom na bambusovej posteli a snival o svojej, cert to ber !, klimatizovanej posteli hotela Dynasty. Ach, jo - ta noc trvala hadam 40 hodin.
A nabuduce ukoncim Malajske putovanie spravickou z Inetu a cestopisom z Melakky. "Plujiiii lode do Melakky !"