"Something is rotten in the kingdom of Denmark", povzdychol si dansky princ Hamlet. Ani sa mu prilis necudujem - zit na takom pochmurnom hrade ako je Kronborg v Elsinore, tiez by som si obcas zavzdychala. Omnoho lepsie je byvat v Kodani a pracovat na ustave Nielsa Bohra. Lebo veru zdaleka nie vsetko je zhnite v kralovstve danskom; robi sa tu, napriklad, dobra fyzika. A preto priam povinnostou kazdeho nelinearnika je vykonat aspon raz v zivote "put do Mekky", zajst na Blegdamsvej 17 a pobudnut aspon chvilu v uzasnom bludisku chodieb, po ktorych sa pohybuje tien slavneho tvorcu atomovej teorie.

Aj ja som uz davno pokukovala po Kodani. Z Blegdamsvej 17 mi chodili vynikajuce clanky, podpisane menami, co vzbudzovali respekt. Tie najlepsie z nich, od "staresinu" nelinearnikov, mali casto v nazve "...for cyclists".

A tak teraz sedim na NBI a klepem tento clanok. Zname mena z publikacii za mojim chrbtom, pri tabuli, o comsi vasnivo diskutuju, "staresina" mi sefuje a s vnukom velkeho Nielsa vediem na obede debaty o horach, politike, divadle a ... cyklistike. Lebo uz mi, medzicasom, doslo, co to "...for cyclists" vlastne znamena.

Panom Kodane, i pracoviska na Blegdamsvej 17 je totiz cyklista. Cyklista ako vazena osobnost, niekto, bytost, ktora sa chce niekam dopracovat a to vylucne vlastnymi silami. Vo fyzike i na ceste. A preto z vysoka a pohrdavo hladi na pohodlnych ludkov, co sa rozvazaju v autach. Ani pesiakov nema prilis v laske, vlecu sa pomaly. Pesiaci - vedci zdrzuju na prednaskach a seminaroch spustou zbytocnych otazok, pesiaci na ulici sa zasa mocu pod kolesami prave vtedy, ked je cyklista v najlepsom rozlete.

Cyklista je tvor zvedavy - chce vsetko vidiet a vsetko poznat. Nemieni vsak byt zahlteny prilisnymi detailami, ma rad siroke obzory, priestor pred sebou i za sebou. No na druhej strane aj uplne povrchny pohlad na veci mu je cudzi. Bicykel dava cyklistovi hodne slobody ; slobodu zvolit si smer, pripadne zostupit a preskumat vsetko, co stoji za to, odbocit ked treba, a tiez slobodu pomerne rychlo prebehnut nezaujimave oblasti. Proste, na bicykli sa mozete dostat tak daleko ako vladzete, a aj tak rychlo.

Kodan je mesto s tymi najspravnejsimi cyklistickymi rozmermi. Vlastnik bicykla sa prakticky vsade dopravi za polhodinku, navyse pohodlne, po osobitne upravenych trasach. Dokonca ani prve plaze severne od mesta nie su ovela dalej. Vedie k nim krasna vyhliadkova Strandvej a tak cyklotura po morskom pobrezi za tepleho letneho dna je lahodkou pre kazdeho cyklistu. Pre panov navyse spojena aj s nebezpecenstvom padu do mora. Danske damy sa totiz radi opaluju a kupu "top" a coraz castejsie aj "down less". A kedze Dan, ci Danka, ak prave nesedi na bicykli, tak bezi, zavodi, trenuje, jazdi na kolieskovych korculiach ... tak vraj aj je na co pozerat. Aspon to tvrdia moji kolegovia z puritanskejsich krajin.

A vlastne ani netreba chodit tak daleko. Tento prijemny opalovaci zvyk sa za vzacnych horucich dni pestuje vo vsetkych mestskych parkoch, ba aj v samotnom centre Kodane, v zahradach stareho, krasneho zamku Rosenborg, skryvajuceho korunovacne klenoty danskych kralov.

Kodan, dansky Kobenhavn, znamena v preklade "kupecky pristav". Ma to vpecatene aj vo vzhlade. Ten, kto navstivil Pariz, Rim, Florenciu, ci Ateny, tazko moze povedat, ze Kodan je krasne mesto. Je zaujimava, to ano, zaujimava svojou severskou melancholiou, distingvovanostou, rezervovanou srdecnostou, nenahlivymi sposobmi, takmer malomestskym charakterom. Je to naozaj take velke malomesto, prijemne pre zivot, primerane usporiadane, primerane neporiadne, obcas mozno aj trosilinku nudne, kde zakony platia, ale sa aj porusuju, ked to kaze zdravy rozum. Kodani chyba temperament velkomesta, architektonicky vzlet a svih, nieco, co by ju definovalo, co by sa natrvalo vrylo do pamati svojou osobitostou. Ibaze, a to je druha stranka veci, tunajsi ludia sa vysmeju vasmu strachu ist osamote cez polnocny mestsky park. Bicykle, aj tie najdrahsie, su bezstarostne poopierane na kazdom rohu. A ked sa, raz za cas, stane nejaky zavaznejsi kriminalny cin, hovori o tom cele mesto niekolko tyzdnov.

Ten, kto chce trochu vzrusenia, musi do Christianie. Ale ani toto slobodne mesto hippies uz nie je celkom tym, cim byvalo. Na uliciach sice este mozno volne kupit marihuanu, ci sem tam stretnut podivnych, bizarne odetych a pomalovanych obyvatelov, ale .... Niekdajsi hippies su uz dnes povacsine statni styridsiatnici a otcovia rodin. Poctivo chodia do roboty, ba dokonca platia dane, co vraj predtym nebolo. A tak, pred zaujimavymi, zo vselicoho pozliepanymi obydliami parkuju aj drahe znacky aut.

Christiania, verna kodanskej cyklomanii, vyraba svoj najziadanejsi "vyvozny artikel", zname Christiania bikes. Su to nieco ako bicykle -nakladiaky. Mocna konstrukcia s krytym privesom vpredu, alebo vzadu. Kodancania ich pouzivaju na vselico- nakupy, prevoz mensich nakladov, nabytku, ale povacsine v nich vozia male deti. Na dno kary sa hodi perina, na nu dve -tri babatka, navrch dalsia perina, vsetko sa to zakryje priesvitnou strechou proti dazdu a ide sa na cykloturu, alebo do centra.

Kazdy navstevnik Kodane zacina prehliadku mesta povinnou putou k Malej morskej panne. Pretoze ten, kto sa neodfotil pri jej nohach, vlastne ani v Kodani nebol - nema dokaz. "Ak chces byt sklamana, poziciam ti bicykel a chod tam", povedal mi kolega z Norska, ked som sa ho s mapou v ruke pytala na cestu za touto dolezitou fotografickou trofejou. Bola som sklamana. Morska panna vyzera na pohladniciach omnoho impozantnejsie ako v skutocnosti. Realita je pomerne triezva - mala, temer nenapadna a nevelmi vydarena socha zeny s tvarou makaka rezusa. Navyse v pozadi nie je blankytne modre more, ale kodansky nakladny pristav, hlucny a smradlavy...

Sklamanie si vsak cyklista bohato vynahradi, ked sa prebehne po sadoch nedalekej pevnosti Castelletu, ktore tak rad maloval Christen Kobke. A potom dalej, popri peknom anglikanskom kostoliku s impozantnou, ale trosicku gycovitou fontanou v popredi k budovam admirality. Odtial je to uz naozaj len kusocek k Amalienborgu, sidlu sucasnej danskej kralovnej Margarety. Velke stvorcove namestie (Dani veria, ze najkrajsie v Europe), obklopene pa- lacovymi budovami, obiehaju strazcovia v historickych uniformach. Beru svoju sluzbu znacne lezerne. Stoja sice v slavnostnom postoji, zrazaju podpadky v pravidelnych intervaloch a robie predpisany pocet krokov vpravo i vlavo, ale popri tom sa s vami nenutene pobavia. Opytaju sa, odkial ste, poradia, kade dalej, ukazu, kde si mozno ulozit bicykel, kym si pozriete spristupnene casti zamku. Akurat s nimi musite pochodovat, ak chcete pokracovat v debate.

Nie je to vobec tazke. Danstina je sice rec, na ktorej uz nejeden cudzinec nasiel svoje Waterloo, ale to neprekaza. Vsetci Dani nad 10 rokov, vcitane taxikarov, predavaciek a pomocnic v domacnosti, hovoria viac - menej slusne anglicky. Ti vzdelanejsi aj nemecky a francuzsky. Ak k tomu pripocitame este norstinu (ma sa k danstine asi tak ako cestina ku slovencine) a svedstinu (nieco ako polstina pre Slovaka), su jazykove vedomosti Danov dost obdivuhodne.

Najzivsou castou Kodane je pesia zona Stroget. Slovo "pesia" plati aj pre cyklistu. Storget zacina na Kralovskom namesti, pri budove Opery a okolo starobilej Okruhlej veze, kde kedysi astronomcil Tycho de Brahe, vedie na radnicne namestie. Pesia zona, tak ako vsetky pesie zony zapadoeuropskych miest, nie je vlastne nicim pozoruhodna. Vyklady, restauracie, obchody, nejaki ti Mc Donaldi, potulni spevaci, kuzelnici, kapely... Ba mozno predsa. Na kodanskej pesej zone je nezvycajny nedostatok supermarketov a tie, co su, nie su nijako preplnene. Dani nemaju prilis v laske na ucel, rychlost a efektivnost zamerany zivotny styl. "My sme taki velmi relaxovani Nemci", vystizne charakterizoval svojich krajanov jeden z mojich kolegov. Dani sa neradi ponahlaju. Vedia si posediet pri sviecke v malych kaviarnickach, podebatovat, prezivaju vsetko pokojne, pomaly, distingvovane, bez privelkej davky temperamentu. Mozno preto ich ani ziva muzika Peruancov a Mexicanov na Strogete nechyta prilis za srdce. Ani slovensky mladnec, harmonikar, nema velky uspech, ked spieva "Tota Helpa". V Kodani skor letia tiahle ruske dumky, povedal mi, tymi si vylepsuje financnu bilanciu.

Ked sa cyklista stastne dostal pod radnicnu vezu, v blizkosti zabavneho parku Tivoli, moze prehliadku mesta s kludnym svedomim ukoncit. Dalej to uz nie je zaujimave... hlavna stanica, hotel, banka, banka, hotel, hotel... Je lepsie opat sadnut na bicykel a popri piatich centralnych jazerach, plnych vselijakeho vodneho vtactva, sa vratit na Blegdamsvej 17. A mozno zajst do kniznice a precitat si najnovsi staresinov clanok "....for cyclists".

Ano, Kodan je naozaj mesto pre cyklistov. Majitel bicykla stihne vsetko podstatne za puhych 12 hodin... ak ovsem Kodan nema jeden zo svojich zlych dni. Vtedy ruky primrzaju k riadidlam, alebo sa na cloveka leju prudy dazda, alebo ulicami mesta hvizdi zakerny vietor, ktory ma cyklista nejakym zahadnym riadenim osudu vzdy v protismere. A Kodan je veru fajnova dama, na cyklistov nema naladu tak dvesto dni v roku. Vtedy clovek oceni vyhody auta a nadava sam sebe, ze sa nenaucil vcas soferovat.