Tak som mala opat to potesenie cestovat 222-ojkou... (to je autobus).
Atenska doprava, ktora sa vyznacuje tym, ze je minimalne taka hromadna ako nasa (bratislavska), sa sklada z autobusov a na istom useku aj z par trolejbusov. Pod zemou je sice vedene nieco, co ma mat funkciu metra, ale kedze to ma len jeden smer sever-juh(Pireus) a spat, riesi to iba cast problemov a cela hlavna zataz spociva na kolesach autobusov. Atencania pilne (ako to uz len Greci vedia) buduju svoje nove metro, oficialne spustenie do prevadzky ma byt v r.2000, ci to bude pravda, neviem, no viem, ze takto to uz ozaj dlho nevydrzi.
Cestujuci jedinci, ktorych pocet na meter stvorcovy autobusu je rovnaky ako u nas, maju, na rozdiel od nasich, k dispozicii len dve cvikatka v celom autobuse. Jedno pri strednych dverach, jedno pri zadnych. Pri mojej prvej ceste takymto plnym autobusom som nechtiac nastupila prednymi dverami a zistiac, ze cvikatko je naveky nedosiahnutelne, zvedavo som cakala, co spravia okolonastupiaci obyvatelia a tesila som sa, ze sa povozim nacierno. (Listkov som mala dost, ale vozenie sa nacierno ma nieco do seba :) ) Bola som vsak riadne prekvapena, ked okolonastupiaci obyvatelia bez obav vyslali svoje listky "ludskou postou" smerom k cvikatku. Podali listok najblizsiemu obcanovi, ten dalej a listok sa stratil v dave. No iba na chvilu. Vzapati sa vratil naspat, cely a riadne oznaceny. Nuz mi nedalo, kukla som na svoj cisty listok, zazelala mu stastnu cestu a hrkla najblizsie stojacu pani medzi rebra. Ked sa ku mne otocila, tak som, podavajuc jej moj listok, vtedy este neznajuc tuto rec, vycarila na tvari grimasu, co mala znamenat: "cvaknete mi ho, pliiis?" Kedze ludia sa vedia dohovorit aj inou recou, ako slovami, pani pochopila podala listok dalej. Chvilu som sledovala jeho cestu, ale tlacenica bola prilis velka, a tak sa mi o chvilu stratil z oci.
Cakala som, cakala, no listka nikde. Vyzerala som ho, ako zena namornika, ci sa nevracia, az ma zrazu drgol niekto z uplne opacnej strany. Otocila som sa - a pred nosom sa mi zjavil moj mily listocek, cely a riadne oznaceny. Neviem, kde sa tulal, ale vratil sa. Musim povedat, ze sa mi tato procedura velmi pacila a mimovolne som pocitila lutost, ze je u nas doma tolko cvikatiek v MHD. Aj ked... doma by som to asi neriskla. :)
A este jedna vec sa mi na celej tej procedure pacila. Ked sa listok vracia naspat, kazdy, kto ho cestou prevezme, povie pekne nahlas dakujem (samozrejme po Grecky), poda ho dalej, zinkasuje podakovanie od dalsieho, a tak to ide az po majitela.
Takze teraz som uz mudra a cestu svojho listka sledujem
podla toho, kde v autobuse sa ozve "eucharisto". :)
muska