Kazda krajina ma svoje specifika a clovek moze v nej zit aj mnoho rokov, nemusi ich nikdy pochopit, ba ani si ich vsimnut. Preto nie je dobre akekolvek generalizovanie, ci zovseobecnovanie. Kazda krajina vsak ma nejaku vseobecnu crtu, alebo vlastnost, ktoru clovek akosi vyciti mozno aj po kratkom pobyte, hoci aj napriklad taku, ze nijaku nema.

Co sa tyka Grecka, resp. Grekov, mozem napisat, vedoma si vsetkych tych riadkov hore, ze jedna z najdolezitejsich a najvyznamnejsich veci v ich zivote je komunikacia. Greci sa jednoducho rozpravaju vzdy a vsade a o vsetkom a najlepsie vsetci naraz. Od chvile, ked vyjdete na ulicu, stavate sa sucastou jedneho velkeho rozpravajuceho sa celku, rozpravajuceho sa nahlas, sustavne a nepretrzite. Ani minutu si clovek nemoze byt isty, ze sa ho niekto nieco neopyta. Rozpravanie, analyzovanie, filozofovanie, vtipkovanie, polemizovanie - je to staby droga,ktora pevne drzi v rukach celu krajinu.

Clovek az zasne, kolko slov si stihnu vymenit dvaja znami, ktori sa ponahlaju do roboty a nahodou sa po ceste minaju (= idu oproti sebe).

Minimalna informacia, ktoru si stihnu vymenit aj ludia, co sa len nahodou kedysi spoznali, je: "Ako sa mas?" "Fajn a Ty?" "Aj ja." Nuz, cloveka zakonite napada otazka, do akej miery je to aj pravda, ale tu vlastne nejde o to, aby sa clovek behom par minut vystazoval zo vsetkych problemov. Skor ide o vyjadrenie pozornosti tomu druhemu, snad zaujem a nieco ako trening, aby bol clovek stale v strehu, kedy sa na obzore zjavi dalsi znamy. :) (Iste, je to zvyk a tradicia, takze sa da polemizovat o tom, do akej miery je to naucene alebo uprimne, ale o to mi nejde.)

Chvilu mi trvalo, kym som si na to privykla a s kazdou cestou si opat privykam, kedze za normalnych okolnosti som jeden z postihnutych, ktori sa pocas transferu z miesta na miesto nechavaju unasat az do bezvedomia svojimi vlastnymi myslienkami, pravda, ak ich do toho bezvedomia neunesie nieco/niekto ine/iny...

Je to ozaj fascinujuce, napriklad take cestovanie MHD. Nastupite a ocitnete sa uprostred rusnej, zanietenej a vobec nie tichej (juzania a nieco potichu? :) ) debaty a mimovolne uvazujete, ci sa hadaju, alebo len tak trkocu. Intenzita hlasov a zanietenost stupa priamo umerne s poctom pribudajucich zastavok, novonastupivsi cestujuci sa okamzite a bez rozpakov zapajaju a ked sa vam zda, ze chvila, ked si skocia do vlasov, je blizko, zrazu sa vsetci rozosmeju a vam sa, kedze ste z celej debaty nerozumeli ani slovo, nesmierne ulavi. :)

Poucenie? A ake? :)