Hmmm, mozno sa niekomu zablysli dolariky v ociach, ked si precital titulok, ale asi zostane sklamany, nejdem pisat ani o peniazkoch, ani o slovnych druhoch, ale ... o menach. :-)

Kazdy ludsky tvor je jedinecna zalezitost (preto sa hovori o "jedincoch") a ani klonovanie nepostupilo (a zda sa, ze ani nepostupi) tak daleko, aby sme si davali seriove cisla, a tak si ludia vymysleli jeden, podla mna krasny, zvyk, davat si mena. Mam na mysli hlavne krstne mena, kedze s priezviskami je to predsa len komplikovanejsie, navyse, nemate ani istotu, ze vam ho jedneho dna len tak niekto nezmeni. (VsakOVAkymi nOVAtorstvami sa da vydOVAdet :-( )

Ale podme naspat k teme. Rodicia vacsinou starostlivo vyberaju mena svojim ratolestiam, aj ked, pravda, uz sa mi stalo, ze ked sa mi predstavila nejaka osoba, tak som si povedala, ze to uz ani so sarkazmom nema nic spolocne, to uz hranici so zlomyselnostou.

Ale zase som odbehla.
V Grecku si na krstnych menach velmi zakladaju. A kedze Greci si velmi potrpia na svoju historiu, nie je prekvapenim, ze zostala zachovana v menach. S oblubou pouzivaju mena svojich slavnych predkov a je to pre nich uplne bezne a samozrejme, to len mna vzdy myklo, ked mi predstavili nejaku osobu "Toto je Perikles" alebo "Toto je Aristoteles". Musela som sa vzdy premahat, aby som povedala to, co sa patri "Velmi ma tesi" a nie to, co sa mi dralo na jazyk "Ach, a vyzerate tak mlado!" :-) Samozrejme, to plati aj o zenach, a tak nie je problem stretnut na ulici zivu Andromachu alebo Penelopu.

Treba vsak povedat, ze aj davanie mien ma svoje zakonitosti, pravda, ak niekto nechce dodrziavat tradiciu, nemusi, ale to je zriedkavostou. Podla tejto tradicie dostavaju deti mena nie po svojich rodicoch, ale po starych rodicoch. Chlapec po niektorom z deduskov, dievcatko po niektorej babicke. Prednost ma vacsinou pri chlapcovi dedusko z otcovej strany a pri dievcatku babicka z matkinej. Pri pocetnejsich rodinach, ak sa vycerpaju vsetky kombinacie, potom zasadne rodinna rada a musi nieco vymysliet.

Dalsia vec, co tu funguje v spojeni s krstnymi menami, je to, co ciastocne pozname aj u nas - niektore mena maju skrateny tvar, ktory ma vsak len malo, alebo vobec nic spolocne s povodnym menom (Jozef = Dodo, Stefan = Pista...)
Tu je to velmi rozsireny zvyk, snad kazde meno ma svoju skratenu verziu (nie je to prezyvka, ani zdrobnelina), napr. Panagiotis = Panos. Nuz a aby som nezabudla, aj zdrobneliny existuju, takze tak ako u nas, aj v Grecku mate vacsinou dostatocnu skalu vyrazov na ktorekolvek vekove obdobie danej osoby... :-)

Samozrejme, kazdy clovek vlastni aj priezvisko. V uradnych lajstroch je aj kolonka pre tzv. "patronymon", coze "otcovske meno", niektori ho uvadzaju bezne, niektori len skratene, ako pismeno medzi krstnym menom a priezviskom. Grecke zenske priezviska su utvorene z muzskych vacsinou len odobratim pismena "s" z konca (vsetky muzske podstatne mena a muzske mena a priezviska sa koncia na "s"), prip. s nejakymi nutnymi malymi upravami. Zaujimavostou vsak je, ze vobec nie je zvlastnostou, ak si zena po sobasi necha povodne priezvisko, ale je to uplne bezna zalezitost. Nuz a preto pani pozor, ak budete niekde v greckej spolocnosti, kde budu mat vsetci rozne priezviska, nedajte sa pomylit a rozmyslite si, ci budete opalovat niektoru z pritomnych dam. Predsa len, je to horkokrvny narod.

Muska