Ktovie, ci sa Pallas Ateny ktosi vobec spytal, ci jej nebude vadit, ak po nej nazvu mesto. Ktovie, ci vobec chudina tusila, do coho ide, ked privolila...
Ale my zeny sme uz raz take, nevieme povedat nie, ked treba pomoct, postrazit, povarovat ... ani aureola bozskej mudrosti nic nezmoze.
Treba vsak povedat, ze sa Pallas Atena zhostila svojej ulohy dokonale. Drzat totiz dozor nad tymto nesputanym, burlivym, explodujucim, horucim mestom je drina nadludska, drina bozska. Clovek len s baznou a v nemom uzase a so strachom nakuka pod pokrievku tohto nepochopitelneho bozskeho kucharskeho umenia a nevdojak ma nutkanie utiect, nebyt pri tom, ked sa hrniec vymkne spod kontroly svojmu kucharovi a exploduje ako obrovska kuchta.
Len maloktore mesto vzbudilo vo mne tolko protichodnych pocitov. Ateny - slobodne a pritom akosi uvaznene sami v sebe.
Mesto, ktore len tot nedavno pred cosi vyse 150 rokmi malo 6000 obyvatelov, je dnes spolu s predmestiami domovom vyse 3 a pol milionu pozemstanov, rozporuplnych ako ono samotne.
Mesto, ktore si napriek tisicrocnym tradiciam zachovalo akusi detsku neskrotenu dusu, toto mesto nahle vyrastlo do necakanych rozmerov, no dusa staby zostala taka ista a vy, hladiac z Lykabettu (co je vrch a rozhladna priamo v jeho strede) mate pred sebou tohto ozrutanskeho obra, ako bezbranne a bezradne preslapuje z nohy na nohu, sam vo svojej detskej dusi zaskoceny touto zmenou. Vidite ho, ako si chce zachovat svoju volnost, tuzbu po slobode a neovladani a zaroven byt modernym europskym velkomestom a ako ho tento vnutorny boj privadza do akehosi stavu schizofrenie, rovnako aj jeho obyvatelov a vobec vsetko. Mesto, kde historiu musite hladat v pulzujucom, rusnom, chaotickom zivote 20.storocia a vnimanie, snahu o pokrok, ci myslienky 20.storocia oprasovat a vytahovat z nanosov tradicii.
Ako opisat toto mesto?
Z pohladu obyvatela, ktory sa kazdy druhy den (kvoli
par-nepar zakonu) pripaja do neuveritelne mohutneho
dopravneho chaosu, kde len zazrakom este vsetci ziju
a vsetky auta su cele a ulice vyzeraju ako nafukane
a rozsirene podlhovaste balony tesne pred exploziou?
Z pohladu cudzinca, ktory zada taxikarovi ulicu a zostane prekvapeny, ked taxikar ziada dalsie podrobnosti, lebo napriklad len Aristotelovych ulic je v Atenach presne 27 ?
Z pohladu turistu, ktory bezradne a placho preslapuje pri prechode a hlada, kade a kedy by presiel, hoci ma zelenu a medzi tymto chaosom dopravy sa snazi najst kdesi medzi samymi modernymi domami nejaky, staby zabudnuty, bokom pohodeny kusok historie?
Z pohladu byrokrata, ktory sa kazdy den nori do davu jemu podobnych s pocitom, ze jeho peciatka a podpis su najdolezitejsie, hoci velmi dobre vie, ze prezamestnanost na uradoch je omnoho vyssia, nez onych polooficialne udavanych 200% ?
Neda sa nepostrehnut to mnozstvo protikladov a paradoxov, takych typickych nielen pre mesto ale hlavne jeho obyvatelov. Neda sa nepostrahnut toto ich nepochopitelne spojenie veselej, dovercivej, dobrackej, az naivnej detskej duse so skusenou prefikanostou, lisiackostou a obratnostou, ziskanou z tisicrocnych skusenosti.
Ludia, ktori sa s laskou, ba az uzkostlivo staraju o vsetko zelene a pritom staby nevsimavo chodia okolo neporiadku a spiny na uliciach.
Medzi tymito ludmi, ktori priam lipnu na zdravej vyzive a az hystericky veria kazdej povere o tom, co je skodlive, musite hladat skoro lupou cloveka, co by nefajcil ako Turek cely den uz od velmi mladeho veku.
Naozaj tu nad tym vsetkym musi vladnut nejaka bozska sila, Pallas Atena moze byt na seba pravom pysna, ze zatial tie ulice-balony nepraskli, ze taxikar nasiel tu spravnu Aristotelovu ulicu, ze turista si spokojny odvaza vo fotaku zvecnenie historie, ze byrokrat moze stale sediet na svojej stolicke a peciatkovat od rana do vecera, ze napriek ocividnej snahe obyvatelov o co najvacsi chaos a anarchiu toto mesto funguje, rozsiruje sa, a snad aj buduje nieco, co jej niekedy v buducnosti dovoli si aspon na chvilu oddychnut a navstivit svoju bozsku rodinku na Olympe. Moze byt na seba pravom hrda, ze tento obor s detskou dusou si napriek vsetkemu zachoval nieco, co bude ludi na nom fascinovat stale a kazdy, kto ho prijme takeho aky je, ho jednoducho nemoze nemat rad, fandit mu a drzat palce.
Muska