POTULKY SVETOM ... HMMM...

Tulame sa svetom, kazdy z ineho dovodu.
Niekto hlada stare poklady, niekto motyle, niekto zabavu, niekto odpocinok, inspiraciu ci zabudnutie, rusne mesta, ci ticho ladovych kryh...

Je to zvlastne...
Tak strasne vela roznych dovodov a tolko foriem tulania sa, putovania, cestovania.. clovek by nepovedal, ze sa to vobec moze v nejakom bode stretnut. A predsa.

Ked opomeniem typ package turistov, ktori si potrebuju akurat tak snobsky vylepsit image a pochybne sebavedomie zavesenim mapy s pozapichovanymi vlajockami na miestach ciest ("...been there...") vo svojej kancelarii, dostane putovanie, cestovanie, tulanie sa akysi skryty, no zda sa, ze spolocny bod. Hladanie. Cestovanie je symbolom zmien a nepokoja, nieco v nas, hlboko vnutri nas vodi krizom krazom, neda pokoj, kym nas nedovedie na ono, akoby predurcene miesto, niekde vo svete, kde sa to "Nieco" pred nami zrazu odhali a clovek sa stretne... ... so svojim vlastnym ja, so sebou samym.

Tak ako rieka je dolezita nie preto, ze sa vlieva do mora, ale pre jej existenciu na miestach, kade tecie, uz od pramena a vyustenim sa to vsetko iba potichu skonci, tak asi aj pre cloveka je dolezita prave ta cesta (dlha? umorna?...)

Cestovat sa da roznymi sposobmi. Ciel cesty? Zeby vlastne "ja" ?

A preto je asi jedno, ci niekto bludi morom, pralesmi, vzduchom, ci cestovanim nie fyzickym...

Cesta do stredu nie Zeme ale seba ma tolko podob, kolko nas tu je. Kazda sa zacina, niekde sa skonci, a snad ma aj svoj vyznam.

Ma?

muska