Náhrada za V.M.

Sme krajina, kde je všetko nie celkom naozaj, kde sa všetko ešte len buduje, kde všetko ešte len môže byt prísľubom novej demokracie, ktorá by v budúcnosti mohla byt postavená dôstojne vedľa tých kravin, ktoré sa ňou môžu právom pýšiť. Pod týmto pláštikom sa častokrát dejú veci, nedôstojné takýchto nádejí. Jednou z nich je nedodržiavanie základných zákonov politickej morálky a dohôd. Takto sa samozrejme nedá nikde dostať, iba ak do pekla a nie medzi demokraticky svet. Predstavitelia majú plne reči o integrovaní sa do demokratických západných štruktúr, ale to základné, čo tieto štruktúry vyžadujú a síce dostatok morálky, plnenie dohôd, neakceptujú, nakoľko sa riadia našim slovenským heslom VEĎ UŽ DAJAKO BUDE. Áno, bude.

Bude zle!

Na začiatku bola antimečiarovska koaličná dohoda, plná ústupkov ktoré sú aj pre mňa neprijateľné, ale nesmierne dôležitá pre povalenie tejto zrudy, ktorá nas kopla naspať o desať rokov. Jedine SDK je zarukou udrzania možného demokratického vývoja tejto krajiny. Lenže čo už vsak? Voľby sa vyhrali, načim nám rozhádať voličov, sklamať ich, prehodnotiť a prekrútiť svoje sľuby, prosto chovať sa ako správny slovenský politik na sklonku dvadsiateho storočia. Tak mi pripadá správanie sa prevažnej časti KDH, nedostatok zmyslu pre realitu, podcenenie súpera, akým ešte stále Mečiar je (iba politicky naivka si môže myslieť že z jeho strany už nič nehrozí) koketéria z Ruskom, odsudzovanie liberalizmu a nedodržiavanie dohôd, pravda so svätým cieľom boja za získanie finančných prostriedkov pre svoju stranu, ktorá sa venuje od svojho vzniku najmä znižovaniu svojich preferencií, čo sa jej ako jedine darí vcelku dobre. To jest KDH vo svojej súčasnej podobe, je kresťanská strana, ktorá nemá obdoby v civilizovanom svete, najmä pre svoju neschopnosť pochopiť realitu. Iba tak sa môže stať že za cenu svojich pofidernych quasicielov sa dopúšťa deštrukcie SDK a najmä sa nich dopúšťa ihneď na začiatku, v tomto nesmierne citlivom, krehkom a zraniteľnom období, keď premiér sa snaží udržať pohromade v mene prekonania najzákladnejších prekážok aj to, čo sa udržať pohromade skoro nedá. Ich myslenie, je myslením hráčov tzv. "žravého šachu", kde sa hra na vyhadzovanie figúrok a nie na taktické dopredu premyslene maniere. Ani hranice síl M. Dzurindu nie sú nekonečné a jeho zúfala snaha doviesť túto republiku niekam, je neustále podkopávaná a deštruovaná.

Jediná cesta aspoň kúsok dopredu je SDK /áno aj za cenu kompromisov a ústupkov, ktoré ani mne nie sú po srsti/ a nie partikulárne záujmy malých strán, medzi ktoré patri aj KDH.....ale medzi ktoré napríklad nepatri najväčšie nebezpečenstvo a to je SDL.
Holt na Slovensku nikdy nevládol jasný rozum, iba emócie....dôsledky sa pomaly dostavujú a volič sa právom opýta....."PREČO SOM CHCEL TÚTO PROKLAMOVANÚ ZMENU?"

A bude mat pravdu.

Česť práci a pochválen

Jaro Filip Keyboard