Jaro Filip - Moje oblubene maily

Odpoved Luba Vopravila

ATENTAT
Vo velkej miestnosti s vylestenym veeelikanskym mahagonovym stolom ticho a dnes akosi zlovestne bzuci klimatizacia. Po jej strede trhavo pobehuje zhrozena, napoly sialena sekretarka so zdesenym vyrazom na tvari a s podnosom so salkami kavy v ruke. Zdesena je z vyrazu tvari zacastnenych starsich aj mladsich sudruhov, znepokojene pokyvujucich zamyslenymi hlavami, ktorym pada popol zo zbytocne vyhorenych cigariet na draby koberec a vypaluje tam male dierky. Pani citaju a citaju. Nevnimaju svet, nevnimaju okolie, su sustredeni len na papier v ruke. Vojde do dejin ako Hedvickov zoznam!

Poslepiacky sa natahuju za stale novou salkou kavy, ktoru im sekretarka pravidelne doplna. V rohu miestnosti sedi mrtvolne bledy starsi sudruh s namodralymi flakmi na ksichte a chrci, drziac sa za srdce. Nikto si ho nevsima, nikto nema cas na detaily. Niekolkym sudruhom od sustredenia nabehli zily na cele a vytekaju im sliny z kutikov otvorenych ust. Hroza, sudruhovia! Cely svet sa na kravsku ...fujaru... obracia! Tak sa nam to nepodarilo! Odhalil nas akysi pravicovy oprtunista, emigrant! A tolko rokov prace! A tolko rokov namahy! Preboha, ved tento rok uz patdesiat! A ani sme nemali moznost to posudit... On to uz uverejnil na akomsi Inernaaate! Bezte ihned kupit ten casopis...!

V kute miestnosti vydava posledne vzdychy zavarena Minolta. Ani ta uz nevydrzala napor kopii pre cele vedenie UV, docasne pracujuce v uzadi. Miestnost sa naplna vrazednymi vyparmi ozonu a zapachom z vytekajucich trubiciek, nadvorie zase hukajucimi zachrankami, medzi ktorymi sa kde-tu cudne schovava cierne vozidlo pohrebnej sluzby... Zriadencov prenasajucich nositka s trhajucimi sa individuami usmernuju po celom dvore dispeceri do jednotlivych vozidiel. Ten do cierneho... ten ma este sancu... ten do cierneho... Nevyrazna artikulacia prezivsich obeti medialneho atentatu dava skor tusit, ako pocut utrzky nesuvisleho koktania cez hrce v hrdle: HHedv... zozn... ta... ta... ta... buuuuuuuuu..... list... Flori.... emiggggg... atent..., spojenu u niektorych obeti s poslednymi trhavymi pohybmi koncatin este pred dokoncenim vyslovenia tych strasnych kliatieb. Vytokove trubicky uz striekaju naplno, hnede exkrementy zrieduje zlta farba zlce vytekajucej z prasknutych zlcnikov.

Smutnu scenu uzatvaraju dva staby TV Markiza, ktori s diabolskou vlezlostou zoomuju bielu penu na hubach postihnutych a casti prehryznutych protez visiace z kutikov ust. Dokonca v jednom podarenom zabere, hroza, aj priamo v pazeraku dusiacej sa namodralej obete, ktorej nema kto pomoct... Smrt v priamom prenose!

Markiza uzatvara celu reportaz poslednymi zabermi akehosi rozloziteho pana, spokojne sediaceho na okraji bazena kdesi na Floride. So zaujmom a zadostucinenim prave sleduje posledny hit CNN, ktori kupili kompletnu a nezostrihanu reportaz z Markizy. Jeho 130 kilogramov je bezpecne ulozenych v solidnom kresle, nohy pohodlne vylozene na podnozke a v jednej ruke s poharom prvotriedneho alkoholu, v druhej s obrovskou fajkou vydrazenou z pozostalosti Hemingwaya, sa prave chysta na historicku udalost.

- Toz, ogare, konecne si jednu lupnu!
Lubo