Jak Edo vidi Ameriku...
Edo Velecky

Ross Hedvicek wrote:
/.../
> Edo zajimaly by mne tve dojmy - byl bych rad kdyby ses k tomu vyjadril
> aspon tak obsahle jak k francouzske revoluci - a vsechno si to se zajmem
> prectu.
>
> Povidej...

Tak ja skusim... Ale vela sa asi nedozviete.

Boli sme styria, mimo mna manzelka, potom Ludka Jedlickova, jej manzel a v SanDiegu sme vyzdvihli ich syna, ten tam jeden rok chodil na strednu skolu. Pochodili sme kus Kali- fornie, nakukli do Nevady a Arizony. Vela casu sme stravili v LA, kde sa o nas a aj o nas program dokonale starali tamoj- si smelci ako aj ich (a teraz i nasi) priatelia.

Vymenovat, kde vsade sme boli, nema asi zmysel, chceli sme vidiet co najviac, aj za cenu, ze tam len kratko nakukneme. Takze casto to bolo povrchne, zato vzdy preplnene zazitkami.

Vsetkych nas ohuril napriklad den, ktory sme zacali prehliadkou Grand Canyonu a dokoncili nad ranom v kasinach LasVegasu. Z LasVegasu vsak neboli dolezite kasina, ale hlavne sa nam pacili hotely, za jeden zo vsetkych uvediem Cesare Palace. Ako sme po nom chodili, tak som si spominal na tu staru komunis- ticku prupovidku: to nemoze byt pravda, to je kapitalisticka pro- paganda :-). Lenze ono by sa to hodilo na viac veci, co je mozne v Amerike vidiet.

Takze tak, opat to stare zname 'prekvapenie'. Clovek vie, ze nieco ho prekvapi, pripravi sa nato, ale napriek tomu zhltne navnadu aj s navijakom. Takychto 'prekvapeni' bolo viacej, o takychto 'prekvapeniach' ste uz vsak citali habadej. Skoda na ne minat slov ...

Podme k inym, ku skutocnym prekvapeniam. Napriklad poriadok. Nie, to nie je dobre. Spravne slovo je PORIADOK. Az takto to mozno trochu zachycuje skutocnost. Ak si pod poriadkom predstavime cistotu - cistotu temer absurdnu, siahujucu od neuveritelne cistych trukov na dialniciach az po chlapa po- behujuceho s vysavacom na chodniku v Santa Monice. Ak si pod poriadkom predstavime napriklad knihkupectvo v Monterey na ploche asi jedneho hektara, kde su knihy peclivo rozdelene podla tematickych oblasti a v ramci nich podla autorov a ti zase zoradeni podla obecedy. Alebo ak si pod poriadkom pred- stavite neuveritelnu disciplinu Americanov pri parkovani aut, alebo ich pristup ku telesne postihnutym, k vozickarom. A dalo by sa pokracovat este velmi dlho. Ako poznamenal Ivan, manzel Ludy Jedlickovej, v tomto sa asi odzrkadluje snaha Americanov robit to co robia poriadne, temer dokonale. Ziadne lajdactvo, lebo lajdactvo prinasa chaos, opak poriadku. A ked uz som u temy, tak aj to, co pokazia, pokazia dokonale. Napri- klad kavu. Nikde v Europe by sa podobny smejd neopovazili lu- dom ponuknut. A v Amerike napoj zvany z neznamych pricin kava nukaju neustale, v obrovskom mnozstve, vsade rovnako zly, ne- chutny, slaby odvar skutocnej kavy :-).

Ok, to by bol jeden poznatok. Ci je pravdivy, neviem, ci je obecne platny napriklad pre Ohio, nemam tusenia. Zaroven po- dotknem, ze aj v Kalifornii som videl na niektorych miestach pohodene smeti alebo viac homelesakov, ako sme predpokladali, ze ich bude. Nie je to vsak otazka posudenia, coho je viac, co prevazuje. Drvivo prevazoval poriadok. Samozrejme, nie som schopny posudit trend, neviem, ci napriklad homelesakov pri- buda alebo ubuda. Podla domacich ich v Kalifornii pribuda, lebo goverment ich tam zvaza z inych statov, aby nahodou v zime v inych statoch nezamrzli :-)...

Poriadok, to je vsak len akysi kvantitavny ukazovatel. Viac zaposobili samotni Americania. Cim? SLUSNOSTOU. O tom je dost tazko hovorit, to treba predovsetkym prezit. Ja nechcem povedat, ze v Amerike nie su ziadni chrapuni, my sme vsak ziadneho nestretli - az snad na jedneho, ktory sa skusil zrazit s nasim zapozicanym autom tesne predtym, nez sme odlietali a ked sme ho isli do pozicovne vratit. Sofer toho auta jazdil vsak na nase dovtedajsie skusenosti tak atypicky, ze sme prijali pracovnu hypotezu, ze to nebol domaci :-). Teda, bolo ze by to 'srandy', keby sme sa zrazili. Dve hodiny pred odletom ...

Ale naspat ku slusnosti. Tu sa podla mna kvantitivny poriadok meni na kvalitativnu hodnotu. Moze byt clovek mrzutym, ked zije uprostred takeho cosi ? Asi tazko. Takze American ta pozdravi, ked ta stretne na ulici, ospravedlni sa ti, ked do neho vrazis, automaticky ti pomoze, ked mas problem. Problemy mas neustale, hlavne zo zaciatku, nevies, ako co funguje. Nevies napriklad natankovat benzin. Nevies, ako zan zaplatit. Ziadny problem, vyriesi sa, vysvetli sa. A Amik sa usmieva, je evidentne vidiet, ze je rad, ze ti pomohol /a zarobil :-)/. Nikdy som nezbadal ani naznak nejakeho uskrnu, nejakeho pohrdania, podcenenia. To nez- namena, ze nemame aj ine skusenosti, ze nas napriklad neskusili aj podviest... Jednemu sa to aj to podarilo, vdaka obchodnemu triku chvatu znizil skore pri dohodovani ceny digitalnej kamery o par dolarov, bolo mu to vsak figu platne, lebo predtym prehral nie- kolko kol vysoko na body, bolo nas skratka viac a boli sme treno- vani podobnymi diskusiami napriklad z arabskych krajin. Na to nemohol stacit :-), kazdopadne sme sa poucili a podobnym obchodom sa v buducnosti radsej vyhli.

Hm, je na case ukoncit tento uvod a pokusit sa o nejaky zaver, nie ? Tak si spominam, ze som niekedy zaciatkom pobytu sedel niekedy v noci s Borisom Rajekom v jeho byte a debatovali sme o Amerike. Ja som hrdo a namyslene prehlasil, ze som prisiel odhalit jej tajomstvo, Boris zase tvrdil, ze ho po 30 rokoch pobytu doteraz nepozna :-).

Uz vtedy bolo moje vyhlasenie prenesene s usmevom, uz vtedy som vedel, ze to nebude mozne splnit, avsak som zaroven tusil, ze nejaky zaver si urobim. Takze v com je tajomstvo Ameriky ?

Tajomstvom Ameriky je podla mna to, ze meni istym sposobom ludi, ze z nich povacsinou vytahuje a prinucuje ich v dennom zivote pouzivat tie ich pozitivne charakterove vlastnosti, ktore u nas v sebe potla- cujeme. Nepotlacujeme ich dobrovolne, su v nas, podobne ako su v inych ludoch, z inych statov, z inych kontinentov, inych ras, inych kultur- nych hodnot. Avsak napriek tymto rozdielom mame vela spolocneho, tuzime po skutocnom naplneni zivota: mame spolocne idealy. Doma sa vsak za ne akosi hanbime, v Amerike su vsak niecim ako nabozenstvom, sice neoficialnym, ale aj tak tazko porusitelnym, temer nedotknutelnym. A poriadok alebo slusnost su jeho pracovnymi nastrojmi, vrele priji- manymi ostatnymi. Nie su iste jedine, mozno nie su najdolezitejsie, kazdopadne, tieto som si vsimol asi najcastejsie. Samozrejme, inac to ani nemohlo byt, su tym, po com tu marne volame, o co sa marne snazime.

Takze tak. Zhruba take je moje ponaucenie z Ameriky. Nemohlo byt ani velmi ine, ako idealistovi sa mi pacilo v idealistickej Amerike :-).

Edo