neznamena Praha znicena dazdom, ale Praha - hlava kralovstva. Podla niektorych najkrajsie europske mesto. Praha na to ma. Navstivila som ju po roku. Za ten rok sa zase az tak vela nezmenilo. Ale za ostatnych osem rokov sa zmenilo dost. A este viac sa toho zmenit musi, ak ma Praha svoj potencial vyuzit naplno.

Je skvela pre mladych, dravych a zdravych. Starsim, pomalsim a chorejsim je tam tazsie. Z metra su prakticky vyluceni. Vytahy ziadne (ani vo vystavbe), schody iba automaticke a vo vacsine stanic prirychle. Do elektricky ci autobusu sa matka s kocikom alebo menej mobilny clovek opat dostava tazko, bez dopomoci pripadne aj vobec. Dopravny podnik kupil uz aj nove elektricky. Schodiky su rovnako narocne, ako v tych starych. Ale chodniky v centre mesta uz maju aspon najazdy pre vozickarov.

Turisti do Prahy prichadzaju hladat romantiku a sucasne ju sami vyhanaju. Centrum mesta je prepchate. Davy su neprijemne. Ale monopolizovat si pravo kracat urcitou ulickou - to sa tiez neda. Utociskom mozu byt muzea a galerie. Nie su sice ludoprazdne (chvalabohu), ale ani preplnene (chvalabohu).

Vystavy su mnohe a skvele. Mnohe su pridrahe. Ale stale je lacnejsie ist napr. na Cindy Sherman do Veltrzneho palaca nez ist na nu do New Yorku. Ostatne - aj ta Amerika je uz davno tu, priamo v Prahe.

Prijemnou strankou amerikanizacie Prahy su javy ako The Globe a U knihomola. Obe su knihkupectva-kaviarne, ktore ponukaju lacnu zahranicnu - najma povodnu anglicky pisanu literaturu v originale, vyber z domacej pre fajnsmekrov, dobru kavu a zopar dobrych, scasti vegetarianskych jedal v style americkych cafeterii.

Dalsou strankou amerikanizacie Prahy je takzvana McDonaldizacia. Hej, v Prahe je niekolko restauracii McDonald a niekolko Kentucky Fried Chicken. Ponukaju svoj standartny sortiment v standartnej kvalite, ale nie za standartnu cenu. Ci uz v USA alebo v zapadnej Europe stoji obed u McDonalda tretinu az polovicu ceny obeda v beznej restauracii. V Prahe (a aj v Bratislave) rovnako. Stvorclenna rodina na vikendovom vylete velmi dobre vie, o com je rec. Takze tym ozajstnym prazskym McDonaldom pre nich zostavaju stanky s pecenou klobasou, ktorych na Vaclavaku pribudlo. Rychle nasytenie za stvrtinu ceny rychleho jedla u McDonalda ci v inej beznej restauracii objavili aj devizovi turisti. Navyse - tie klobasy strasne lakavo vonaju. Aj ked tomu hamburgeru treba priznat, ze je predsa len o cosi zdravsi.

Za tichom treba mimo centrum. Na dosah ruky (a metra) je Zizkov - este vzdy ticha stvrt, v ktorej sa prechadzaju najma domaci so svojimi psami. Chodniky vyzeraju primerane tomu. Postupne sa sem stahuju stanky - snad nie celkom alternativnej, ale iste nehlavnoprudovej - kultury: AudioEgo, Atrium, Akropolis (neviem, preco vsetky zacinaju na "a", asi je to nahoda, ale skryto symbolicka).

Obecni dum je secesny skvost sam o sebe. Teraz je vynikajuco zrestaurovany. A prave v nom otvorili vystavu ceskeho secesneho maliarstva. Je v dvoch saloch. Jeden je jasny, plny obrazov jari, radosti, svetlych tonov, zelene, kvetov. Zlahka nadsadena radost zo zivota. Druhy je temnejsi a hlbavejsi. Predstavuje obrazy, ktore patraju po hlbsich vrstvach ludskej duse. Tu su autori ako Vachal alebo Bilek, ale aj Svabinsky (i ked ten sa presadi v oboch saloch).

Mystika a mystici sa stali opat vecou verejnou a okamzite velmi popularnou.. A spolu s nimi i prazsky dom ich vyznamneho predstavitela Frantiska Bilka. Je temer presne oproti Letohradku kralovny Anny. Cely dom je excelentnou ukazkou ezoterickej vonkajsej i vnutornej architektury. Bilek sam vyprojektoval dom i nabytok. V dome je spristupnene povodne zariadenie a cast jeho socharskeho diela. Rozhodne hodne pristavenia sa.

Namesti I. P. Pavlova je osarpane. Par kedysi lacnych restauracii je zavretych. Zaciatok bocnej ulice Na Bojisti nevyzera ovela lepsie. Ale na jej konci je slavna - a pekne opravena - Hospoda u kalichu. A hned vedla je kaviaren Netwave - utulna a pekne opravena. Je v ciastocne suterennych, ciastocne sklepnych priestoroch. Vela mensich, scasti uzavretych priestorov, pospajanych chodbickami, priechodmi, zopar schodikmi. Maju aj cosi ako klubovnu s videom a minimalne raz do tyzdna usporaduvaju besedy alebo prednasky. Teraz u nich visi vystavka pocitacovej grafiky ceskych autorov. Zatial vyzeraju, ze ich autori sa sice tesia z grafickych programov, ale myslienku, ktorej by tie programy mohli sluzit, este nenasli.

Blizi sa koniec milenia. Prelom tisicroci je sice len mensou nehodou v roznych formach krestanskych kalendarov, ale aj tak pritahuje a fascinuje. Stvrte poschodie Veltrzneho palaca po cely rok patri vystave Jitro kouzelniku. Je venovana hladaniu novych medii, novych vyznamov, novych obrazov pre nove tisicrocie. Najnovsie fotografie Cindy Sherman zobrazuju detaily zenskej tvare v obrovskom zvacseni. Tvare scasti z masa, scasti z plastu a kozenky, kusok vedla kusku v priestorovom chaose. Prevaha cervenej farby. Robia trochu dojem detailu skladky odpadov kdesi na periferii, ale ani kusok nie je zbytocny, ani kusok nie je umiestneny nahodne. Dokonale kompozicie. Chladne a naliehave. Z ineho konca su diela domacej surrealistickej skupiny - Evy a Jana Svankmajerovych, Karola Barona. Dokonca tu priemetaju ukazky zo Svankmajerovych Spiklencu slasti. Skutocne multimedialnych exponatov vela nebolo a interaktivne boli iba dva, ale aj tak vacsina z nich skumala sirku moznosti svojho media a prevazne ukazovali dobre zvladnute remeslo. Prazdne formalne provokacie vyberom komisarov nepresli a to je velkym kladom expozicie, ktora je este vzdy v nasich koncinach cimsi novym. Svedcia o tom aj reakcie navstevnikov: mladym a casti strednovekych sa vystava paci, druhej casti strednovekych a starsim ani velmi nie (prezradila zhovorciva dozorkyna, ktora si v pracovnom case robila vlastny neformalny prieskum).

Nuz, Praha sa na nove milenium pripravuje. Ma toho dost, co by si mala chranit a uchovat, a ma toho dost, co by mohla zmenit. Zatial ma vsetky moznosti otvorene.