Jaro Filip sa mal vlani na trencianskej Pohode objavit. Autonehoda sposobila to, ze nedosiel a neodohral. Mrzelo to publikum rovnako tak, ako samotneho Jara. Na tohtorocnu Pohodu Jaro ucast prislubil svatosvate. "Keby neprisiel z akehokolvek ineho dovodu, ako neprisiel dnes, vedel by som mu to odpustit", povedal jeden z organizatorov festivalu Michal Kascak. Zaroven odspieval niekolko Jarovych veci, medzi inym Do batozka, a s Petrom Lipom, ktory do Trencina prisiel specialne kvoli Tribute to Jaro Filip aj Valutoveho cudzinca na uvod bloku venovanemu pamiatke Jara Filipa.
Potom sa mikrofonu ujal jeden z clenov internetoveho diskusneho fora sme-l, Jarov kamarat a spolupracovnik Peter Lehotsky, aby uviedol slovami: "Stary, hnevam sa na teba, lebo si mi okrem ineho nestihol povedat, aku mas krasnu neter, a aj to, ake nadherne veci jej pises. Ale dostal som ta, a mam pre teba prekvapenie. Lucia je tu, aby ti zaspievala. Damy a pani, prichadza Lucia Soralova."
Lucia, znama predovsetkym z muzikaloveho sveta (prazske a bratislavske nastudovanie Dracula, Krysar...), najskor odspievala legendarne Ceresne, kedysi prezentovane Zuzkou Kronerovou a preslavene Hanou Hegerovou, aby svoj pozdrav bratovi svojej mamy zakoncila piesnou, ktoru pre nu Jaro napisal v suvislosti s jej ucinkovanim na Talente 2000, a sice piesnou Prsi.
Neprsalo, dav salel vzdavajuc podctu jednemu slovenskemu geniovi, a Peter
Lehotsky uvadzal dalsieho interpreta.
"Stary, dufam, ze tam, kde si, mas na svojom nebeskom monitore pohodu. Lebo
mi ju tu mame. Pamatas, ked som robil v radiu, tak si mi furt pilil usi, ze,
ako to, ze nemas aktualny singel kapely, ktoru mas tak rad, a ktoru ja
menezujem. No a mam pre teba dalsie prekvapenie. Prichadzaju Le Payaco."
Stano Petrov odspieval spolu so svojimi spoluhracmi Boh aj v pekle prsty ma.
Skupina Para pokracovala otvarakom z Jarovho debutoveho soloveho albumu Cez okno rovnomennou skladbou za opakovaneho skandovania "Jaro, Jaro!!!"
Prichadza Zena z lesoparku za asistencie Michala Kascaka, aby odohrala symbolicky piesen Syn nosi moju tvar. Sarkan na jej konci konstatuje, ze "Jarko, vazne si este nemusel..."
Prichadza Hex, a po Yxovom komentari, ze "prvykrat sme hrali tuto piesen s Jarom, a dnes ju hrame naposledy" nastupuje Spominam na Pariz.
Dalsia klanacka, dalsi velky aplauz, dalsie skandovanie Jarovho mena...
The show is over.
Jaro, kua, to sa naozaj nerobi. Chybas. A miluju ta naozaj davy.
Vedel si to?