Rodina už bola bezradná. Syn, úspešný právnik, sa začal nejako zvláštne, ustrašene obzerať. Kým vyšiel z domu, najskôr nakukol spoza dverí. Urobil krok a obzeral sa na všetky strany. Nevidel nič. Len ho cítil. Vedel, že je tam. Nepriateľ! Keby ho len aspoň raz uzrel... Keby vedel ako vyzerá... Cítil jeho prítomnosť v kancelárii. Započúval sa, či nepočuť aspoň jeho dych... "Vedel", že je pod stolom. Zdalo sa mu, že sa chichúňa v drahej reštaurácii, kde prišiel s priateľkou na večeru. Viackrát už nechcel ísť... Upratovačka raz upozornila domácu paniu, že našla okolo postele mladého pána omotaný mosadzný drôt... Vzhovoril sa, že skúšal nejaký experiment a zabudol to odpratať... Vydýchol si, že mu to takto prešlo! Uistil sa, že tam bol "On", neviditeľný nepriateľ. Všade číha. Aj tú upratovačku narafičil práve v to ráno, keď zabudol zmotať drôt, čo ho mal ochraňovať.
Po čase mali oči mladého právnika zvláštny lesk. Modrá farba potmavela. Pohľad mal stále pátravý...
Choroba sa prevalila, keď už každého z rodiny i spolupracovníkov podozrieval, že mu usilujú o život, že ho nenávidia, závidia mu múdrosť, úspechy... Kolegov podozrieval, že mu nechcú uznať jeho nadpriemernú šikovnosť, predstavivosť, s akou rieši problémy iných... Psychiater označil chorobu svojim slovníkom: paranoja... Matka rozhodla ináč. Povolajú z dediny, odkiaľ pochádza, známu kuranderu - šamanku.
Prišla v plnej paráde kolumbijských šamaniek... Mala všetko, čo potrebovala k svojmu umeniu liečiteľky. Ochranné amulety, pierka, mušle, oblečenie v takých farbách, ktoré vyžarujú potrebné vlny. A samozrejme nepostrádateľný bubienok, jelení chvost a tašku, plnú farebných kamienkov, kryštálov, bobúľ, semien, korienkov, lístkov a kôry stromov. Zatvorila sa s mladým pánom do tmavej miestnosti. Najskôr akoby ho ometala jelením chvostom. Počúvala zvuky. My by sme povedali, že zisťovala informácie z biopoľa... Vzala bubienok a rýchlo bubnovala. (To vyludzovala také vibrácie, aké má mozog pri alfa-vlnách, pri relaxácii.) Po chvíli vzala čerstvé vajíčko. Akoby ním umývala klientovo telo. Po chvíli ho rozbila na tanier. Žĺtok bol rozložený a pokrytý zelenkavými škvrnami. V bielku sa objavili čierne nitky. (Vajíčko poslúžilo ako zástupný predmet do ktorého vyťahovala ducha, ktorý posadol mladého pána.) Potom si sama ľahla na dlážku. Bubnovala a pospevovala si jednotvárnu melódiu. jej telo sa začalo otriasať v tranze... Šla sa tak poradiť s vesmírnym šamanom, ako to robieva pri ťažkých prípadoch...
Tranz trval dlho. Šamanka zrazu otvorila oči. Vyskočila na rovné nohy a začala klientovi prikladať na telo kus kôry zo svojho posvätného stromu. Jej - šamankinho ochrancu. Pôsobila na éterického dvojníka tela. S kôrou sa zastavovala na psychických centrách. Kôra stromu pôsobila ako zástrčka elektrického prúdu...
Mladý muž sa veľmi potil. Už bol pod ním aj koberec mokrý. Šamanka ho prebrala. "Bol si
posadnutý duchom moci... To on Ťa prenasledoval. Ja Ti vyrobím masku a ukážem Ti ako vyzerá.
Ak zasa pocítiš, že Ti je neviditeľný v pätách, dobre sa na masku zahľaď. Povedz jej: ja viem, že
nie som najgeniálnejší. Viem, že to, čo ja, dokážu aj iní... Nie som nenahraditeľný... Nemusím o
všetkom rozhodovať sám!
Uvidíš, ako toto zaklínadlo zapôsobí... Stratí sa neviditeľný z Tvojho života!"