"Manžel ma, ako zvyčajne, odviezol domov. Tašku som položila na stôl v obývačke, tiež ako zvyčajne. Vždy, keď deti zaspia, sadám si ešte na chvíľu k práci. Zrátam peniaze a zapíšem do knihy, ktorú vediem doma" - spomínala na tie dni hrôzy, keď večer nestihla peniaze prerátať a ráno už taštička nikde nebola... Všetko v byte prehľadali. Márne. Už sa s manželom ukradomky podozrievali...

Ako na poslednú možnosť sa obrátila na hypnotizéra. Počula, že niektorí ľudia si spomenú na životy kdesi inde a v iných storočiach. Prečo by si teda nemohla spomenúť na jeden jediný večer? Našťastie je Renáta dosť dobré médium. Podvolila sa a spolupracovala. Zatvorila oči. Hlas sa jej zdal spočiatku ako vlastný. Potom to bol akýsi šepot, šelest lístia, ktorý jej diktoval otázky do ucha. Nepustil ju na potulky svetom. Stále ju viedol, krok za krokom po byte a s taškou v ruke... Akoby neuplynil týždeň, ale minúta. Pamäť sa vrátila do osudného večera a kopírovala minútu po minúte situáciu. Opakovala dej, akoby prehrávala videozáznam. Občas ten hlas znel naliehavo: "Ďalej! Choďte ďalej! Kde je teraz tá taška? Čo práve robíte?". Renáta sa vrátila k okamihu, keď sa z detskej izby ozval srdcervúci krik práve vtedy, keď si sadala k práci. Tašku držala stále v ruke. Ponáhľala sa do detskej... To sa Paľkovi zasa zdal jeho strašidelný sen" - vysvetlila. Bezmyšlienkovite položila tašku s peniazmi na policu s hračkami. Pohladkala chlapča, pobozkala, prikryla a zhasla. Rozhodla sa tiež ísť spať. Veď si ráno privstane. "A taška? kde je taška?" - naliehavo vrátil Renátu hlas. "Položila som ju na poličku. Spadol na ňu maco, lebo hračky neboli poriadne poukladané. Celú ju prikryl." "A je tam stále?" - nepustil ju hlas ďalej. "Áno je. Na tom samom mieste."...

Hypnotizér prerušil seansu. Renáta otvorila oči. Nechcela veriť, keď jej prehral z pásky čo povedala. Veď hľadala aj v detskej! Ale zabudla, že taštičku položila práve tam.

"Všetko bolo presne tak. Tašku s peniazmi som vytiahla spod maca." hovorila šťastná, usmiata. Len krútila hlavou, o čom všetkom človek nevie, že vie... Len tak primäť podaktorých, čo si nie a nie spomenúť, čo sľúbili nedávno, aby si sadli pred hypnotizéra!