NÁVRAT STARÉHO DUCHA

Inge Müllerová stála stuhnutá prekvapením, keď ráno otvorila svoj obchod neďaleko Bodamského jazera. Krásne parochne s rôznou dĺžkou vlasov a účesov boli do jednej ostrihané na ježka. Všetko ostatné stálo na svojich miestach neporušené. Ani zámok na dverách nebol poškodený. Kľúče od obchodu mala len ona.

Privolaná polícia nenašla nijakú stopu. Navyše, nikde sa nenašiel ani kúštiček z odstrihnutých vlasov.

Prešiel rok. Inge doplnila tovar. Vyrobila nové parochne s modernými účesmi. Obchodu sa darí. Turistky si radi vezmú na večerné posedenia jej výrobky. V jedno ráno zostala stáť pred obchodom opäť šokovaná. Zasa ako predtým, ostali zo všetkých parochní len nevzhľadné, na ježka ostrihané hlavy. Tentoraz dala na radu známych a obrátila sa na človeka, ktorý vraj s duchmi vie. Lebo podľa nich, takú skazu nemohol spôsobiť nikto živý!

Odborník potvrdil, že sa znovu ozval po mnohých storočiach neviditeľný kaderník. Prvé záznamy o jeho vyčíňaní sú z 1.st. n.l. V maloázijskom meste Milétos odstrihávala vtedy nejaká neznáma sila pred očami svedkov dlhé vlasy žien, kučery mladých chlapcov a brady ctihodných mužov. Dvadsať žiakov filizofa Oxydesa potvrdilo, že pri prechádzke sa ich majster náhle chytil za bradu. Mal ju odstrihnutú bez toho, žeby pocítil čísi dotyk. Vyčíňanie ustalo až po troch mesiacoch. Nazdávali sa vtedy, že to vyriešil jeden privolaný čarodejník - zaklínač duchov. Už si mysleli, že je po všetkom, keď sa obyvateľom neznáma sila vysmiala. Na jednych konských závodoch ostrihala všetky dámy sediace v lóžach pre významných hostí. Opäť nasledovalo prinášanie obetí v so svätyniach. Obyvatelia navštevovali rituálne kúpele. Po domoch pálili posvätné byliny bohov. Mágovia a čarodejníci duchov prosili, iní sa im vyhrážali v mene ešte silnejšieho ducha. Niektorí im lichotili, podplácali krvou, čo vtedy platilo za najlepšiu dobrotu pre duchov... Účinok sa dostavil.

Prešlo pár storočí a ničiteľ okrasy hláv dostal zasa chuť na zábavu. Písal sa u rok 1876. Všetky noviny sveta priniesli správu o nevšednom úkaze z Nankingu v Číne. Masové strihanie vrkočov mužom i ženám vyvolávalo priam hystériu. Do neznáma - bez jediného kúštička odstrihnutých vlasov - zmizli krásne ozdoby hláv úradníkov, ale i rikšov a prístavných nosičov. "Neviditeľný kaderník" sa nezastavil ani pred šticami žobrákov! Nemohlo ísť teda o pomstu na bohatých a mocných! Dňom i nocou zneli silné gongy, ktorých zvuk vraj odháňa démonov. Horeli rôzne druhy kadidiel. Nepomáhalo. Ničiteľ si vyberal denne aj niekoľko stovák obetí. Nevedno, či silou modlitieb budhistických a taoistických mníchov, zvukov gongu i vôní kadidiel, jedného dňa zmizol. Opäť až do minulého roku, keď si vybral Európu...

Odborník na komunikáciu s duchmi Jürgen, sľúbil Inge odviesť ničivého ducha do iných sfér. Kde bol doteraz? Párkrát sa inkarnoval, ale mal iné povolanie. Len v poslednom vtelení, kedy zomrel násilnou smrťou, bol opäť vizážistom. Vyhrával na súťažiach, vymýšľal strihy a účesy. Mal ešte veľa plánov. Preto jeho duch hľadal, podľa Jürgena, možnosť, ako ich uplatniť. Nevedel sa s nikým spojiť. Ale i tak si už z činnosti, ktorú vykonával ako živý, veľa nepamätá. Ostala mu len pamäť na lásku k vlasom a k strihaniu... "Odviedol som ho k svetlu, do sféry kam patrí. Bol celkom rád, lebo sa veľmi nudil." Asi je to pravda, lebo odvtedy sú parochne pani Inge nedotknuté.

Štefánia Vejchodská