PRÍTOMNOSŤ MINULOSTI

Karol sa dušoval, že nevedel nič o ľuďoch, ktorí obývali Európu pred príchodom Keltov. Vydal sa spolu s inými po stopách megalitických stavieb a menhirov. Zatúžili objaviť, ako sa nazdali, keltské miesta sily. Cestou sa rozprávali, ako tam vidia niektorí citlivci pri východe slnka zvláštne biele svetlo a pochopia súvislosti, ktoré im boli vzdialené. Iní vraj pri zapadajúcom slnku vidia zvláštnu zlatistú žiaru na skalách a stávajú sa jasnovidnými...
Bol spln mesiaca. "Niekto začal s tým, že tie kamene vztýčili potomkovia Atlanťanov. To oni vraj učili ľudí stavať takéto stavby" - spomínal Karol na krásny večer. Hovoril, ako si sadol do trávy. Len na okamih. Aspoň si tak myslel. "Udialo sa to na tom istom mieste, kde sme sedeli. Len kamaráti sa kamsi stratili. Namiesto nich sa objavil nevysoký, kostnatý muž. Nevedel som, do akej ľudskej skupiny ho zaradiť. Hneď začal: - Prišiel si? Vieš, že treba priniesť obetu. Poklonil sa. Vôbec som sa nečudoval. Odkiaľsi som vedel, že je to kňaz boha Luga. Nikdy dovtedy som o takom bohu nepočul" - spomínal Karol. Asketický kňaz pokračoval: - Spomínaš si, ako sme volali tieto kamene? - Karol prikývol. Akože by mohol také zabudnúť. Karkany! Pri nich liečili, predpovedali budúcnosť, karhali nespratníkov. - Tu býval s nami vždy náš Lug - povedal kňaz. - Pozri, ešte sa zachovali zvyšky kameňov s jeho silou. -
Kňaz načiahol ruku. - Tu sú tie miesta, kde Zem vyžaruje najmocnejšiu silu. Do nich sme vkladali aj naše sily rúk. Spojili sa energia Zeme a boha Luga. Vidíš a vaši ľudia na všetko zabudli. Ale náš Lug tieto miesta dnes dobre chráni. Aj keď neviete. Však tvoji ľudia nevedia čo po vašom znamená Lug. No Havran predsa... Alebo Staviteľ. Dávno zabudli, že to on priniesol sem oheň pre ľudí, že o stáročia neskôr vychovával alchymistov. Kto z vašich vie, že sme tieto kamene vztyčovali pomocou zvuku a hudby? -
Vtedy zazrel Karol skutočného boha Luga. "Dovolil som Ti uzrieť svoju tvár, aby si ďalej odovzdal moje posolstvo. Prišli ste na tieto miesta za silou, ktorá tu ostala naveky. Veď vy ste tiež potomkovia môjho ľudu - Ligurov. Ľudí, ako vy vravíte, doby kamennej... V kameni je..."
Karola zobudili kamaráti, aby pokračovali v ceste. Len neskôr si spoločne overovali v historických prameňoch, že naozaj v Európe žili Ligurovia a mali boha Luga.

Štefánia Vejchodská

Verzia bez diakritiky