Karol sa dušoval, že nevedel nič o ľuďoch, ktorí obývali Európu
pred príchodom Keltov. Vydal sa spolu s inými po stopách
megalitických stavieb a menhirov. Zatúžili objaviť, ako sa nazdali,
keltské miesta sily. Cestou sa rozprávali, ako tam vidia niektorí
citlivci pri východe slnka zvláštne biele svetlo a pochopia
súvislosti, ktoré im boli vzdialené. Iní vraj pri zapadajúcom slnku
vidia zvláštnu zlatistú žiaru na skalách a stávajú sa jasnovidnými...
Bol spln mesiaca. "Niekto začal s tým, že tie kamene vztýčili
potomkovia Atlanťanov. To oni vraj učili ľudí stavať takéto stavby"
- spomínal Karol na krásny večer. Hovoril, ako si sadol do trávy.
Len na okamih. Aspoň si tak myslel. "Udialo sa to na tom istom mieste,
kde sme sedeli. Len kamaráti sa kamsi stratili. Namiesto nich sa
objavil nevysoký, kostnatý muž. Nevedel som, do akej ľudskej skupiny
ho zaradiť. Hneď začal: - Prišiel si? Vieš, že treba priniesť obetu.
Poklonil sa. Vôbec som sa nečudoval. Odkiaľsi som vedel, že je to
kňaz boha Luga. Nikdy dovtedy som o takom bohu nepočul" - spomínal
Karol. Asketický kňaz pokračoval: - Spomínaš si, ako sme volali tieto
kamene? - Karol prikývol. Akože by mohol také zabudnúť. Karkany!
Pri nich liečili, predpovedali budúcnosť, karhali nespratníkov.
- Tu býval s nami vždy náš Lug - povedal kňaz. - Pozri, ešte sa
zachovali zvyšky kameňov s jeho silou. -
Kňaz načiahol ruku. - Tu sú tie miesta, kde Zem vyžaruje najmocnejšiu
silu. Do nich sme vkladali aj naše sily rúk. Spojili sa energia Zeme
a boha Luga. Vidíš a vaši ľudia na všetko zabudli. Ale náš Lug tieto
miesta dnes dobre chráni. Aj keď neviete. Však tvoji ľudia nevedia
čo po vašom znamená Lug. No Havran predsa... Alebo Staviteľ. Dávno
zabudli, že to on priniesol sem oheň pre ľudí, že o stáročia neskôr
vychovával alchymistov. Kto z vašich vie, že sme tieto kamene
vztyčovali pomocou zvuku a hudby? -
Vtedy zazrel Karol skutočného boha Luga. "Dovolil som Ti uzrieť
svoju tvár, aby si ďalej odovzdal moje posolstvo. Prišli ste
na tieto miesta za silou, ktorá tu ostala naveky. Veď vy ste tiež
potomkovia môjho ľudu - Ligurov. Ľudí, ako vy vravíte, doby
kamennej... V kameni je..."
Karola zobudili kamaráti, aby pokračovali v ceste. Len neskôr si
spoločne overovali v historických prameňoch, že naozaj v Európe
žili Ligurovia a mali boha Luga.
Štefánia Vejchodská