Rozjímanie nad Epikurom
Táňa Dunajová
Nedávno som opätovne narazila na spomienkovú knihu Richarda Feynmana, držiteľa Nobelovej ceny za fyziku, s názvom To nemyslíte vážne, pan Feynman. Popri osobitom humore a sviežom štýle ma znovu oslovil aj svojou priamosťou a spontánnosťou.
Po druhej svetovej vojne prijal Feynman ponuku na univerzitu v Cornelli. Párkrát svoje rozhodnutie zrevidoval a koketoval s myšlienkou prestupu na lukratívnejšie miesto, no neskôr sa rozhodol netrápiť sa pochybnosťami a ostať na Cornelli, nech by čo bolo. A čo bolo: prišla ponuka do Chicaga, kde mu núkali troj či štvornásobne vyšší príjem.
Napísal im: "Keď som si prečítal, aký je plat, prišiel som k záveru, že musím odmietnuť. Dôvod, prečo to musím spraviť, spočíva v tom, že by som mohol robiť to, čo som vždy chcel - nájsť si krásnu milenku, platiť jej apartmán, kupovať jej pekné veci... S platom, ktorý ste mi ponúkli, by som si to skutočne mohol dovoliť a ja viem, čo by to pre mňa znamenalo. Strachoval by som sa o ňu, myslel by som na to, čo robí, doma by som sa začal vadiť atď. Všetko toto trápenie by mi len znepríjemňovalo život a bol by som nešťastný. Nedokázal by som už fyziku robiť dobre, a to by bol pre mňa strašný malér! To, čo som vždy túžil robiť, by mi len škodilo, a tak som sa rozhodol, že Vašu ponuku prijať nemôžem."
Ajhľa - tento všestranne talentovaný fyzik pochopil, zdá sa, na rozdiel od mnohých našich štátnych úradníkov či politických činiteľov, zmysel rozprávky o zlatej rybke dokonale. Rozjímanie nad Epikurovým výrokom Nič nestačí tomu, komu je málo to, čo stačí by sa malo stať domácou úlohou napríklad aj pre takého prednostu krajského úradu v Prešove. Vedieť sa rozhodnúť, čo už stačí a nechcieť viac - to je znamenitá vec! Najmä ,vtedy, keď prostriedkov na plátanie slovenských "dier" nie je veľa. Obzrieť sa lepšie po spravovanej oblasti, určite by pán prednosta našiel pre 12 miliónov korún aj lepšie uplatnenie, ako vozový park prešovského úradu!
Myslím, že by mnohým slovenským politikom, ktorí sa dostali k moci a zároveň s ňou príležitostiam, nezaškodilo vyvesiť si tie slová niekde nad pracovný stôl. Mohli by pribrzdiť usilovné prelievanie majetkov do radov rodinných príslušníkov a chvatné zveľaďovanie svojich hmotných statkov. Mohli by porozmýšľať o tom, čo stačí. A zastaviť sa.