"Sie-s~ien!"
Well, neznamena to susen, ale dakujem cinsky - a ja to jedno tusim z troch slov, ktore som sa tam naucil. Nie zeby sa viac nedalo, ale vacsinu casu som travil s Mirkom a chechtali sme sa cesko-slovensky napr. nad prihodami Franty Kocourka, neodolatelne prerozpravane Miroslavom Donutilom. (Odbocka - nenasiel by sa niekto v Cesku ochotny mi nejake kazety zaslat - dohodneme sa !:) A potom jeste sme-lacke prupovidky, napriklad Rostove - to sme nekde stali nad nakou zvrhlosti a lehce komentovali: "No jo, Kromeriz, Kromeriz !" Ale kde sme - aha, cinsky - nepoviem asi novinku, ale ked neviete na Taiwane cinsky tak si ani neskrtnete. Alebo iba sem tam napr. v Taipei su hlavne cesty oznacene, dopravne znacky su vsak v americkom style - cize slovnepopisne. Co v praxi znamena, ze sa pred autom zjavuju tabule roznych farieb popisane vkusnymi klikyhakmi. Zatialco som sa v nich vytvarne kochal, Mirek obcas zuzil zrenice a po zarval: "Blbove, zase objizdka ! :)", a tak podobne.

Jo, kdyz tu mame toho Mirka, tak si ho tedka podame ! Rec bude o Tvych ridicskych spusobech Mirku, muzes to tedka klidne deletovat - usetris si furu emoci a bezmocny hnev ! :)

To sme jednou sli z Dzpenu do Chulinu (ted si nevzpominam zda-li jsem to tady uz nedaval k lepsimu ?) po East coast freeway. Mirek sposobne predchadzal 120-kou sa vlecuce limuziny, v kabine vladla pohoda a z kazety znel zvuk sitar. "Bruuuunk, tiauuu, dznk !" Nalavo sa zacinali hory, medzi usporiadanymi domcekmi sa mihali postavy Cinanov, aspon tak sa mi to z auta zdalo. Napravo sa rozliehal Pacifik a moja mysel a zrak stale k nemu bludili - achh, tuto skoncit svoju put ! Z meditacie ma vyrusilo Mirkovo vitazne zarvani -"Chytnul se ! Chytnul !" a bubnoval po volante, pricom na tvari sa mu zjavil zlovestny usklabok. Jediny pohlad do spatneho zrkadla ma vratil do reality. Nasa cesta, dovtedy pripominajuca nezazivny slalom pomedzi skapinajucimi sportiakmi nabrala spad. Pred chvilou som iba podvedome zaznamenal, ze minane v poradi uz asi sedemstotridsiatuosmu dvojlitrovu Toyotu a vypustil ju z podvedomia. Nie tak vsak sofer spomenuteho vehiklu. Patril k onomu druhu taiwanskych soferov, ktore Mirek vystizne pomenoval - vrazi ! Su take individua, ktore proste do nepricetnosti nasrdi, ze ho za pekneho slnecneho popoludnia predbehne 1.3 litrovy Ford z pozicovne k tomu. Mozno to bol moj zasneny vyraz tvare, mozno jeho vedla sediaca zena sa ironicky pochechtla, neviem - iste len je, ze Toyota zmenila kurz a evidentne sa pokusala o cosi co vzdialene pripominalo pokus o predbehnutie. Zacal sa pomalicky na nas tlacit a jeho cinska tvar pripominala odhodlaneho rytiera dynastie Ming, ktoreho cest visi na vlasku. Uzke oci zuzene, paste zatate do volantu, prach a skaly odletovaly od kolies jeho fara ako od divokeho kona. Mirek rval nadsenim a zdimal uboheho Forda, To vite - z pujcovny krev netece ! Rucicka zacala poskakovat okolo 150tky (to si vazne nevymyslam) a Mirek jednou rukou delal elegantne obluky medzi kamionmi a na druhej si cucal prst ako premyslal kam sa vrhnut teraz. (Su situacie, ked neznasam, ked si niekto cuca prsty!) Trojprudova freeway sa akoby zmenila na traffic jam - furt nejaky kamion alebo dodavka, ledva sme sa prestrikovali s revucim Cinanom v zavese. Raz boli vsetky tri pruhy plne a Mirek nevahal a vrhol sa celkom doprava a prehvizdali sme okolo po strkovom pase. Ziral jsem nemohoucne ! Toyota za nami. Pred Chulinom sa zrazu cesta zmenila na rozkopanu - v dosledku landslides roztrhlo freeway. Ford nevahal a so zaupenim sa vrhol do zablatenej sikany. V spatnom zrkadielku som zaznamenal dopad ciernej limuziny do vodnatej kaluze. Bolo to o drzku a Mirek striedavo rval a striedavo si cucal prst ! Prd sanskrt - je to vrah a v Cechach by uz davno sel brucet !!! Len som tak sedel zaveseny do pasov, ale sedel som vo vitaznom aute, takze so mnou zmietali tie protichodne pocity - to poznate ako ked svokra pada do priepasti vo vasom novom aute :) Tesne pred Chulinom nam zablokoval cestu kamion a skolsky autobus. Na chvilu vsak sa medzera medzi nimi rozsirila a my sme prefrcali. Chudak Cinan nie ! (ze som to tu uz pisal ?, mari sa mi mari ale grep mi uz z archivu nic neprezradi - no nic, aspon do Sietovky)

Takze tak ! Ale este nieco prihodim - viete ake tam teraz maju zahranicny studenti najnovsie trapenie ? Nechcu ich pustit k Inetu. Respektive velika terminal room na Normal University zeje prazdnotou, protoze tam vladne pakarna a bile ksichty tam nechteji videt. To neni o rasizmu, to je o blbcich ! Bile ksichty maji totiz svou terminal room na jine univesite (500 ludi na 10 pocitacov od 14:30 do tretej :) Takze ked som sa raz zakradal pomalicky potichucky k pececku s preukazom od Mira jaskynneho v usiach mi zneli Mirkove slova: "kdyz k tebe nekdo prijde a bude machat rukama, pripadne rvat - jen mu ukaz prukazku a pak si ho uz nevsimej !" Taky ze jo! Po polhodine pisania sa dostavila dezurnaja - mlada kocka a sputila nejaky proslov - chvilu som sa na nu chapavo dival, potom som sahl do podpazdi, ehhm do vrecka a ukazal prukazku. Ona na nu len mrkla a v preslove pokracovala. Dival som sa na nu a vsimol si, ze nosila v mladosti strojcek na zuby, mala hnede oci a hlas bol relativne prijemny, akurat ze neviem o com. Dohovorila a odisla. Ja som sa otocil a pisal dalej. Ked sme neskor pri pive nad tym rozmyslali Mirek prisiel na to, ze ma asi chcela vyhodit, ale potom to vzdala. Nuz, tazky je zivot na Taiwane ! A to tam akurat vlada vyhlasila narodny program vzdelavania v Internete - obdoba americkeho. BTW Taiwan je pomerne dost naviazany na Ameriku, citit to vo vzduchu, a zda sa, ze im to nevadi. Viac ich rozculuju cerveni bratia spoza Taiwan strait, vabivo volajucich do svojho objatia: "Pod moja, pod pod - cipaaa, cipaaa na na na, ja ti neublizim !"