Podlahnuc medialnej propagande som sa rozhodol, ze vyuzijem jedinecnu prilezitost a vyberiem sa tych par desiatok kilometrov, aby som videl posledne zatmenie slnka v tomto tisicroci na vlastne oci. Povodne vedeny strachom, ze sa k zatmeniu slnka vobec nemusim dostat, uvazoval som, ze na miesto tohoto jedicneho prirodneho ukazu sa vydam o den skor, v utorok a na mieste prespim.
Ale vidiac vcerajsie pocasie a predpovede, zacal som chvilami uvazovat, ze sa na celu zalezitost vykaslem. Vecerne predpovede mi vliali trochu optimizmu - rano bude zamracene, poobede bude zamracene, ale okolo poludnia by malo byt dvoj az trojhodinove okno. Uff, uff, je uz meteorologia tak daleko, ze to dokaze tak presne odhadnut? Ale napriek tomu ma to predsa lakalo. Takze sme sa dohodli - kamarat zoberie auto a stretavka o siestej rano (uff, uff) na Racianskom.
Ja som sice navrhoval stvrtu hodinu, ale potom som sa nechal presvedcit, ze vsak ked sa tam nahodou nedostaneme, aj tak sa nic nestane, lebo aj tak asi ho..o uvidime :-)
A kedze podla predpovede sa bude sanca pozorovat zatmenie z vychodu na zapad, volba cielovej krajiny pada na Madarsko.

Streda - 5:15 rano
- s neprijemnou nastojcivostou zvoni moj budik - mobil Nokia. Vstavam, umyvam sa, bezmyslienkovite hodim do seba ranajky a volam kolegovi. Ano, ideme, miesto a cas stretnutia podla dohody.

6:05
Nastupujem do auta. Ranne slnko svieti vodicovi do oci tak, ze ma nepoznal.

6:15
Prichadzame na most Hrdinov Dukla. Vsetci sme vysokovani nepriestupnou hradbou mrakov nad Madarskom. Nalada klesa pod bod mrazu.

6:35
Prichadzame na hranicny prechod Rusovce. Auta pred nami mozno spocitat na prstoch jednej ruky. Ale ved komu by sa chcelo ist pozerat na mraky?

6:45
Nachadzame sa na uzemi Madarska.

8:00
Vchadzame do pasma totality. Pocasie zacina skytat trochu nadeje, ale stale to nie je nic moc. Najlepsie pocasie sa zda byt na vychode - v okoli Balatonu. Po dlhsie trvajucej hadke, kam sa vydat, zastavujeme sa v malej dedinke. Aj ked povodne kolegovia nechceli ist az dostredu pasma totality - do Szombathely, ale nakoniec sa kolegovi minul benzin v zapalovaci a kedze sme nemali zamenene ziadne forinty, najblizsiu pumpu sme nasli az v Szombathely.

10:00
Opustame parkovisko pri pumpe v Szombathely a vydavame sa po balatonskej ceste. Asi po 5 km zastavavujeme na polnej ceste. A naraz - zazrak. Jasny slnecny svit, prvy oblak az hadam niekde v Rakusku. Takze nam uz zostavama iba nieco vyse hodiny cakania. Postupne sa k nam pridavaju osadky dalsich aut - Madari, Blavaci, jedno auto z Viedne, Brnaci, Slovinci z Lubljany, Chorvati zo Zagrebu - proste cela rakusko-uhorska monarchia :-) Najprv nastupuje ritual skusania optickych pomocok, a potom uz iba nervozne cakanie, prerusene iba obcasnym posilnovanim sa

11:24
Vsetky oci sa upieraju na oblohu a skumaju slnecny kotuc. A naozaj, po niekolko malo minutach je jasne, ze zo slnecneho kotuca ubuda! Po dalsich desiatich minutach je to uz velmi dobre viditelne. A po polhodine sa zacina slnko podobat skor na mesiac.

11:50 - 12:10
Zacina nastupovat urcita nuda - dokopy nic sa nedeje, okrem toho ze slnko je stale mensie.

12:10
Osvetlenie sa zacina rapidne zmensovat. Zdviha sa mierny vietor, zacina sa postupne ochladzovat. IMHO sa zacina naozajstne zatmenie. To zn. - nastava situacia, ked nase telo prestava chapat, co sa deje. Slnko je vysoko, tiene su kratke - typicke letne poludnie, ale slnecne je maximalne tak ako koncom septembra. Neskor ako v novembri a na konci uz sa podoba ziareniu niekedy v zime. My vieme, co sa deje, ale zvierata su uplne paf. Motyle prestavaju lietat, svrcky zacinaju cvelikat ako vecer.

12:35
Od zapadu sa zacinaju blizit nebezpecne oblaky. Spolupozorujuci z Bratislavy sadaju do auta a utekaju pred oblakmi. My verime, ze oblak nas minie, co sa naozaj stalo.

12:41
Je uz sero ako vecer. Ale hroza - zacina byt iste, ze jeden velky, strasne rychly oblak nam zakryje slnko presne v okamziku zatmenia. Nasleduje rychle rozhodnutie a scena ako z akcneho filmu - zatvarame vsetky dvere, naskakujeme do auta. Kolega sa natahuje z okna a obzera situaciu.

12:43, 12:44
- uz to vyzera byt v pohode. Hladame uz iba vhodnu polnu cestu na odstavenie, nic nie je v dohlade. Neostava nic ine ako zariskovat, odstavujeme auto na rozsirenej krajnici, kolega nechava zapnute svetla a zapina varovne blikanie. Pohlad na oblohu nas odmenuje za paniku poslednych minut. Nebo bez oblacka, zo slnka uz zostava iba malicky kosacik. Tma sa rapidne zahustuje. Za chvilu pred nasim autom zastavuju 2 dalsie auta, ktore robili to iste ako my - utekali pred oblakmi.

12:47
A je to tu! Najprv diamantovy prsten, potom Bailyho perly. A potom - korona a cierne slnko. A hviezdy za bieleho dna - clovek nevie, kam skor pozerat. Pocuva iba prekvapene vykriky okolostojacich, ktory napriek vsetkemu necakali, ze to bude tak silny zazitok. Clovek nevie, na co sa ma skor pozerat - na potemnenu krajinu, na cierne slnko na oblohe, na hviezdy, ktore je tu vidno na letne poludnie?

12:49
Objavuju sa Bailyho perly, potom diamantovy prsten - proste vsetko postupne konci presne opacnym sposobom, ako to zacalo. Len s tym rozdielom, ze to uz po neuveritelne silnom zazitku cierneho slnka nikoho velmi nezaujima. Trvalo to tak kratko! Ale v kazdom pripade to stalo za to. Takze este par minut pozerame na kosacik slnka, potom sadame do auta a vydavame sa na cestu.

12:55 - 15:00
Na poliach pri ceste este vidno ludi, ktori jav stale este pozoruju, je ich vsak stale menej a menej. Cesta naspat je ovela pomalsia - zatial co do pasma totality prichadzali ludia pocas skoro celych 24 hodin, odchadzaju skoro naraz.

15:30
Opat doma v rodnej dzamahirji :-) Obavy z niekolko hodinoveho cakania sa nastastie nevyplnili, cakali sme iba polhodiny Takze priatelia, dovidenia pri dalsom zatmeni v roku 2135.

Alebo aspon 21. juna 2001 na Madagaskare :-)

Peter Gmiterko