Bolo nutné hovoriť – nie, keď hlupáci hovorili – áno? Tak sme sa dostali do neba za prútený kôš nebeskej artilérie. Zjazvený, ale plný nádeje čakám na návrat anjelov. Freneticky revem: DO TOHO OSAMELÍ BEŽCI CHYŤTE DRUHÝ DYCH CIEĽ JE ĎALEKO! Báseň môjho otca Vladimíra Dydu nájdená medzi jeho rukopismi a výpiskami je zároveň blahoželaním k 80. narodeninám básnik, esejistu,…
5. júna 2024
Vladimír D. sa ráno zobudil a zistil, že sa premenil na tuleňa. Jeho manželka Zuzana D. zalomila rukami: „Už len toto mi chýbalo ku šťastiu!“ O chvíľu, len čo sa spamätala z novej situácie, našla riešenie. Vladimírovi D. hodila loptu, napustila vaňu studenou vodou, na stôl položila rybie filé a konzervy rýb vo vlastnej šťave. Prv než odišla do úradu…
Bolo nutné hovoriť – nie, keď hlupáci hovorili – áno? Tak sme sa dostali do neba za prútený koš nebeskej artilérie. Zjazvený, ale plný nádeje čakám na návrat anjelov. Freneticky revem: DO TOHO OSAMELÍ BEŽCI, CHYŤTE DRUHÝ DYCH, CIEĽ JE ĎALEKO!
Keď stojím u okna, mám chuť objať celý svet. Ľudí, vtákov, susedovho psa, susedinho milenca. Aj toho sentimentálneho básnika z podkrovia. Vyšiel som na ulici. Hneď pri bráne ma opľul ožratý domovník. Mám chuť… Stojím u okna a mám chuť objať celý svet, ľudí, vtákov, susedovho psa, susedinho milenca. Aj toho sentimentálneho básnika z podkrovia.
Ležal som na svojej posteli a pozoroval škvrny na povale mysliac pri tom na teórie Leonarda da Vinciho o maliarstve. Škvrna, ktorá bola nado mnou začala ožívať a neustále meniť tvar. Neobyčajne rýchlo prebehla pred mojimi očami premena. Z bepredmetnej škvrny na mňa hrozivo mávala ruka a nebezpečne ma ohrozovala. Začal som ju prosiť, ale ruka neprejavila žiadne uspokojenie, ale…
Keď vidím v cirkuse leva, ako sa producíruje pred davom ľudí, ktorí by sa ho báli, keby bol na slobode, je mi ľúto kráľa zvierat aj ľudí, ktorí sa na jeho cviky pozerajú. Koľko z nás može povedať, že sme slobodní? Ohlúpnuty lev a ohlúpnutí ľudia sa boja biča a skáču, ako im krotiteľ prikázal. (24.3.1972)
Dnes, vlastne včera došlo k zmene času. To sa stáva tuším len v EÚ už dlhšiu dobu. Vôbec som to nevnímal. Ráno som vstal s vedomím, že mám dosť času, ale nemal som. Rýchle som si umyl z očí spánok a vyrazil do sveta. Na miesto, kde malo byť školenie dorážam so sedemminútovým meškaním. Na mieste činu sa dozviem, že…
Matka ju učila bontónu. Ona vtedy mala rada bonbóny. Dnes nepotrebuje bontón ani bonbón ale bon.
Raz večer, keď som sa vracal zo spoločnosti priateľov, kde sme pretriasali otázky o zmysle života a smrti, stretol som starého človeka, ktorý mi povedal, že vie o mojich názoroch a dá mi možnosť spoznať, že som sa mýlil. Od toho času som mal schopnosť poznať na ľuďoch, kedy skonajú. Vždy som videl na ich čelách krížik, ktorý pre mňa…
Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info
Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.