Dnešok nie je naposledy

Elan Mastai: Dnešok nie je naposledy

Už dávno som si tak dobre nepočítala.
Napísať neokukané sci-fi so strojom času nie je sranda. Všetko tu už niekedy niekto vymyslel.
Kanaďan Elan Mastai je na poli serióznej beletrie debutant (doteraz písal „len“ filmové scenáre), no jeho prvý krok vôbec nemieril do blata, ale pekne do brázdy, kam zasial parádny príbeh. Trochu filozofický, ako to už pri cestovaní v čase býva, trochu romantický, čo pre scifíčka nie je vždy pravidlo, ale najmä pútavý. Už na prvej strane vás autor namočí do deja, v ktorom prezradí všetko a vlastne nič, takže vás to nikam nechce pustiť, dokonca ani na záchod. A keď máte občas pocit, že sa spisovateľovi text akosi zamotáva, tak to pokorne prizná, ba ešte aj zvýrazní, že sa to pokúsi dať do poriadku. Mastai, Mastai, ty si so mnou hral ako kocúr s myšou.

Zvyčajne to býva so strojmi času takto – dostanete sa do minulosti, kde čosi pokašlete, následne tým narušíte časopriestorové kontinuum, a keď sa vrátite, hneď je všetko inak. Samozrejme, že oveľa horšie. Frajerka vás nespoznáva, svet ovláda nejaká zberba a bryndzové halušky nikdy nevznikli, takže sa sakra snažíte, aby ste všetko vrátili na boží poriadok.
A teraz si predstavte inú variantu. Je rok 2016. Voláte sa Tom Barren a váš otec vymyslel stroj času.
Idete do minulosti.
Idete do minulosti a niečo pokašlete.
Idete do minulosti, niečo pokašlete a vrátite sa späť.
Idete do minulosti, niečo pokašlete, vrátite sa späť a zistíte, že ste v tomto našom svete. Hotová tragédia!
Totiž – ten Tomov pôvodný  svet bol oveľa lepší. Energetický problém vyriešil ešte v roku 1965 akýsi supermotor, takže nikto nemusel bojovať o priestor a zdroje, vládol svetový mier a dokonalosť. Akurát Tom je v tom svojom šťastnom svete dosť nepodareným synom geniálneho tatka a do minulosti sa dostal omylom vďaka svojej nešikovnosti. Čo teraz? Ako to všetko vrátiť späť? Veď tu je to naozaj príšerné! Ľuďom sa tu snívajú neregulované sny, Tomovi najlepší kamoši sa vôbec nenarodili a navyše sa ani nevolá Tom, ale John.

No dobre, niečo je predsa len lepšie. Tu je úspešným architektom, matku nezabilo lietajúce auto, pribudla mu sestra, a aj s láskou je to tu pre neho akési nádejnejšie… stop, ďalej by to už bol spojler.
Povedať však môžem, že na nováčika má Elan Mastai parádne literárne spôsoby, vrátane tej slovnej pyramídy, ktorú som si dovolila použiť aj ja o pár riadkov vyššie. Dodala textu skvelú dynamiku, znie to skoro ako báseň. Idete do minulosti. Idete do minulosti a niečo pokašl… no dobre, nebudem to viac opakovať, chápeme sa, že?
Ale to, že som si parádne počítala, to poviem ešte raz. Málokedy sa mi stane, že si uprostred knižky vravím nie, nech sa to ešte nekončí. Stroj času by mi vlastne celkom bodol. Išla by som do minulosti a  prečítala si to aj tri razy za sebou akoby to bolo prvý raz. Dnešok by skrátka nebol naposledy.

Aj vy čítajte, knihomoli.

bux-325x52

Elan Mastai: Dnešok nie je naposledy, Ikar 2017

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť