Paolo Giordano sa zapísal do môjho čitateľského srdca skvelým románom Osamelosť prvočísel. Emotívny a silný príbeh, pri ktorom som vyplakala celú rieku sĺz. Po miernom sklamaní z Ľudského tela som sa vrhla na najnovší román so zaujímavým názvom Požierači neba. Musím konštatovať, že jeho prvotina u mňa stále zostáva ďaleko, ďaleko vpredu. Chválim skvelý preklad Márie Štefánkovej, ktorá je na Slovensku dvornou Giordanovou prekladateľkou.
„Krásny, silný, emocionálny a skrz-naskrz aktuálny román…“ Takto sa o románe vyjadril časopis Esquire. Súhlasím, príbeh je silný, ku koncu veľmi emotívny a svojou ekologickou a environmentálnou zápletkou naozaj vysoko aktuálny. Ale na mňa pôsobil dosť neuveriteľne. Konanie postáv bolo niekedy až absurdné. Akoby každá postava žila život sama v sebe, zvláštne vzdialená od ostatných, hoci boli všetci tak úzko spojení. Nik nemal potrebu bližšie vyjadriť svoje pocity, omyly a nedorozumenia. Záver som oplakala. Lebo Giordano vie, ako u čitateľa vyvolať emócie. Jeho vety triafajú do mysle ako šípy. Stačí jedna dokonalá myšlienka a spustí sa lavína ľútosti. Stále som čakala, že románoví hrdinovia sa začnú správať ako bytosti, ktorým sa konečne otvorili oči a vyslovia to, čo po celý čas dusili v sebe.
„Pred mnohými rokmi mi babička povedala, že iného človeka nikdy dokonale nespoznáš. „Nemá to konca, Teresa. A občas by bolo lepšie vôbec s tým nezačínať.“ Pravda o ľuďoch. Asi toto mala na mysli, aspoň sa domnievam. Existuje niekde bod, keď môžeme tvrdiť, že ju už poznáme?“
Teresa sa každoročne nudí v dome u babičky, kde trávi letá so svojím otcom. Jedného dňa sa však zoznámi s tromi chlapcami, ktorí žijú na neďalekom statku v akejsi zvláštnej komunite. Bern, Tommaso, Nicola. Nie sú pokrvní bratia, ale bratmi sa nazývajú. Otec a matka jedného z nich sa starajú o všetkých. Otec Cesare je hlboko veriaci v Boha a v reinkarnáciu. K tejto viere vedie aj svojich chlapcov. Modlia sa, citujú písmo sväté, pochovávajú uhynuté živočíchy a pracujú na statku. Učia sa doma. Teresa je nadšená a fascinovaná. Jej rodine sa však komunita nepozdáva.
„Vlastne ma do toho nič nie je. Ale ty si slušné dievča, Teresa. Oni sú iní. Majú príliš plytké korene. Skôr či neskôr ich nejaký závan vetra vytrhne a odveje preč.“
Najvýraznejšou postavou je Bern. Vodca a vzor pre ostatných, posúva ich za hranicu dovoleného. Teresa sa leto, čo leto vracia za svojimi priateľmi. Láska na seba nenechá dlho čakať a Teresa s Bernom tvoria pár. Ale aká je to láska!? Obrovská a zraňujúca zároveň. Teresa s Bernom sú kvôli vážnym okolnostiam od seba na niekoľko rokov oddelení, aby sa napokon zase stretli, opustili a znova našli a … Bern veľa číta a začína sa odvracať od viery, ktorú mu vštepoval Cesare. Stáva sa z neho rebel. Búri sa proti všetkým a všetkému. Hucká aj svojich bratov, najmä Tommasa, ktorý by pre neho aj dýchal.
„Začal sa podpisovať „Veľký Egoista“. Doprostred lístka napísal obrovským písmom „NAŠOU ÚLOHOU JE ZAÚTOČIŤ NA NEBO!“ A pripísal mi: „My musíme to nebo zožrať!“
Po búrlivých a zvlášť smutných udalostiach sa rodina Cesareho rozbije a statok ostáva opustený. Nie nadlho. Bern so skupinou zanietených eko-aktivistov založia na statku bio-farmu. Pridáva sa k nim aj Teresa, ktorá sa vzdáva doterajšieho života. Jej rodičia sa správajú pre mňa nepochopiteľne, mlčia a nezasiahnu do života svojej dcéry, aj keď vidia, že jej konanie nie je správne. Ekofanatizmus postupne prerastie únosnú mieru, dochádza k fatálnym situáciám. Ale musím priznať, že boj hlavných hrdinov za život stromov mi bol veľmi sympatický a blízky. Kiež by sa to nebolo tak katastrofálne zvrtlo!
Teresa sa musí niekoľkokrát vyrovnávať so stratami. Ale aj napriek všetkému, čo ju postihlo, čo bolo treba vyriešiť, zostáva pasívna, v odlúčení od rodiny, od sveta a to sa mi zdalo dosť pritiahnuté za vlasy. Ja viem, že chcela byť nezávislá. Ale takýmto spôsobom? Chápem aj jej hlbokú a neotrasiteľnú lásku voči Bernovi. Láske totiž nerozkážeš. No neverím, že takto by to mohlo byť v reálnom živote. Hovoriť a napriek tomu mlčať? Kto si prečíta túto knihu, bude vedieť o čom píšem.„V živote sa stávalo, že v človeku sa spojili nezlučiteľné túžby. Nebolo to správne, ale nedalo sa tomu vyhnúť, a toto sa stalo aj nám.“
Stane sa toho veľa. Požierači neba je mnohovrstvový román. Skladá sa z troch častí, striedajú sa spomienky Teresy s rozprávaním jedného z „bratov“ Tommasa. Tommaso jej rozpráva o udalostiach z Bernovho života, ktoré s ním Teresa v období odlúčenia nezdieľala. A toto rozprávanie Terese konečne zaplní prázdne miesta a odpovie na všetky otázky, ktorými sa pasuje celý svoj doterajší život. Konečne vie, čo znamená biblický citát „Ušiel som z tvojej ruky do tvojej ruky.“ Pretože to isté sa stalo aj jej a jej otcovi. Vzťahy sa vyčistia za príliš vysokú cenu.
Uvedomila som si, že román Požierači neba a Osamelosť prvočísel majú niečo spoločné. Práve tú zvláštnu osamelosť hlavných hrdinov. Aj napriek malým osobným výhradám odporúčam túto knihu každému čitateľovi, ktorý má rád silné príbehy.