Jeden z najúspešnejších amerických autorov súčasnosti John Irving má dar výnimočného rozprávača. Preslávil ho najmä román Svet podľa Garpa, no nemenej známe sú aj jeho diela Zásady muštárne, Hotel New Hampshire, Štvrtá ruka, V jednej osobe, či Modlitba za Owena Meanyho. Posledný spomínaný vyšiel na Slovensku už v roku 1996 a v roku 2019 ho opäť vydavateľstvo Slovart prinieslo v novom vydaní. Prekladateľka Katarína Karovičová odviedla výbornú prácu.
Naveky mi bude súdené spomínať na chlapca s čudným hlasom – nie pre ten hlas alebo preto, že to bol najmenší človek, akého som kedy poznal, ani preto, že bol nástrojom smrti mojej matky, ale preto, lebo jeho zásluhou verím v Boha: som kresťanom vďaka Owenovi Meanymu.
Prvá veta románu v miniatúrnej skratke napovedá, o čom bude tento rozsiahly 556 stranový príbeh. Owen Meany, malý veľký hrdina s prorockými schopnosťami a John sú nerozluční priatelia. Ich kamarátstvo neukončila ani osudová náhoda, pri ktorej Owen nechtiac spôsobil smrť Johnovej mamy. Dokonca ich to ešte väčšmi zomklo a jeden druhému sú oporou pri dospievaní, štúdiu, hrách a rôznych životných situáciách. Owen je ten, ktorý v Johnovi vypestoval neotrasiteľnú vieru v Boha.
V románe je cítiť autobiografické črty. Rozprávač John, rovnako ako autor, bol nemanželským dieťaťom a matka mu odmietala prezradiť meno otca. Taktiež sa pasoval s dyslexiou, ale štúdium na vysokej škole napokon zvládol. Po smrti milovanej mamy sa na jeho výchove podieľa adoptívny otec Dan a skvelá stará mama. Rovnako sú oporou pre Owena, ktorého rodičia sa o svojho syna príliš nezaujímajú.
Owen je svojím spôsobom bizarný ale veľmi zaujímavý hrdina (na to sme u Irvinga zvyknutí). Nevyrástol viac ako 150 centimetrov a jeho hlas je príšerný. Nikdy sa však nesťažuje, verí, že je to boží úmysel a neustále sa snaží prísť na dôvod, prečo mu Boh nadelil všetky tieto nedostatky. Žiaľ, zistí to až vo veľmi dramatickej a nešťastnej chvíli. Po celý čas verí, že je predurčený vykonať veľké veci, je veľmi múdry, už od detstva predčasne intelektuálne vyspelý, no zachováva si aj hravosť a vtip. Zamilovala som si ho!
V románe sa strieda niekoľko dejových línií, po smrti mamy nám John porozpráva o minulosti, načrtne budúcnosť, preskočí do nej a nám je jasné, že Owen sa staroby nedožije. Text je navyše poprekladaný zápiskami starnúceho Johna. Práve tie denníkové zápisky mi tak trochu prekážali. Kritizuje v nich americkú vládu, politiku a najmä všetky nešťastné rozhodnutia USA ohľadom vojny vo Vietname. Vyslovene ma nudili a len s najväčším sebazaprením som sa cez ne prehrýzala. Taktiež porovnávania a opisy jednotlivých cirkví boli pre mňa čitateľsky nezáživné. Viem však, že nevyhnutné, nakoľko je hlavnou témou práve Owenova (neskôr Johnova) neotrasiteľná viera v Boha. Owen je dokonca prirovnávaný k novodobému Ježišovi.
„ISTE SI UŽ POČUL, ŽE VIERA HORY PRENÁŠA,“ povedal. „TVOJ PROBLÉM SPOČÍVA V TOM, ŽE NEMÁŠ NIJAKÚ VIERU.“
„Tvoj problém spočíva v tom, že si blázon,“ odvrkol som, ale zdvihol som loptu zo zeme. „Jednoducho je od človeka tvojho veku a vzdelania nezodpovedné chodiť po svete a tvrdiť, že je nástroj Boží.“
Naopak hlavná dejová línia bola výborná. A navyše mnohokrát vtipná. Veľmi som sa nasmiala na pasážach o divadelnom stvárnení narodenia Krista a Vianočnej koledy. S nadšením som čítala o ich detstve, hrách, rodine, štúdiu, basketbalových tréningoch, naplnených i nenaplnených láskach. Owen sa na vysokej škole stal HLASOM školského časopisu, kritizoval všetko počnúc skostnatelým systémom, pedagógmi a končiac obedmi v jedálni. Bol jednoducho fantastický! Páčilo sa mi, ako je v texte Owenova priama reč písaná veľkými tlačenými písmenami na zvýraznenie jeho netypického hlasu. Maličký vzrastom, ale počuť ho bolo doďaleka.
Ako mohol Owen Meany vedieť to, čo vedel? Veriť v náhodu alebo zhodu okolností nie je, prirodzene, nijaké riešenie, ale je Boh vskutku lepšie vysvetlenie? Ak mal Boh niečo spoločné s tým, čo Owen vedel, predstavte si, aká strašná otázka z toho plynie! Ako mohol dopustiť, aby sa Owenovi stalo to, čo sa mu stalo?
Dávajte si pozor na ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú veriaci, ubezpečte sa, čo tým myslia – a či to vôbec sami vedia!
Obaja milovali Johnovu matku. Bola pre nich stelesnením ženskosti a dokonalosti. Nikdy nevyzradila, kto je Johnov otec, nestihla… Budeme po ňom pátrať spolu s chlapcami. Owen Johnovi tvrdil, že Boh mu ho ukáže, keď dozreje čas.
Najprv som si myslela, že román nedočítam, veľmi ťažko sa mi vnáralo zo začiatku do deja, no potom som očami hltala stranu za stranou. Ako som už napísala, od začiatku vieme, že sa niečo stane s Owenom. Ako sa príbeh rozvíja, je nám jasné, že udalosť, ktorá tak otriasla Johnom a priviedla ho k viere nebude len taká hocijaká. Postupne do seba všetko zapadá, Owenove sny, krajčírska figúrína, stvárnenie Jezuliatka, basketbalová streľba, každá maličkosť, ktorá sa najprv zdala bezvýznamná, nadobúda vo finále na váhe. Aj keď som bola viac menej pripravená na tragédiu, musím priznať, že mi bolo chvíľu veľmi ťažko pri čítaní. Aj napriek sviežemu humoru je Modlitba za Owena Meanyho veľmi vážny a clivý príbeh. Striedajú sa okamžiky radosti so smútkom a beznádejou.Ak skúmame skutky bohov, a to platí pre všetkých bohov, vždy vyjde najavo, že sa mstia nevinným. (To je súčasť mojej súkromnej viery, ktorá sa stretáva s nesúhlasom mojich kongregacionalistických, episkopálnych a anglikánskych priateľov.)
V texte sa nachádza množstvo žalmov, úryvkov z piesní, krásnych myšlienok, citátov a metafor. John Irving napísal výnimočné dielo, ktoré stojí za pozornosť.