Letec, diplomat a držiteľ Rádu Čestnej légie Romain Gary (vlastným menom Roman Kacew) je zároveň jediným autorom, ktorý dvakrát získal prestížnu literárnu Goncourtovu cenu. Raz pod svojím menom a druhýkrát pod pseudonymom Émile Ajar. Krátko po vydaní románu Šarkany spáchal samovraždu. Jeho život zostáva dodnes zahalený tajomstvom. Slovenským čitateľom prinieslo knihu novovzniknuté vydavateľstvo Monicqa Publishing ako svoju prvú publikáciu. Za výborný preklad vďačíme Zuzane Kasákovej a Lucii Ondráškovej. Kto po nej siahne, neoľutuje.
Dej výnimočného románu sa odohráva v dedinke Cléry v Normandii. Je krátko pred 2. svetovou vojnou a nacistické paprče sa už naťahujú zaryť pazúry do Poľska. Búrka však ešte nezačala a my sa zoznamujeme s hlavnými protagonistami. Šarkany sa musia naučiť lietať, tak ako každý. Hovorieval strýko Ambrois Fleury synovcovi Ludovi. Ani netušil, aká škola života ich čaká a aké krídla im budú musieť narásť, aby sa udržali vo víchrici, ktorá sa pomaličky blížila. Ambrois, bývalý poštár a zarytý pacifista, je vychýrený konštruktér šarkanov. Nesťažuje sa na prezývku strelený čudák a keby vedel, že ho ľudia volajú ten starý blázon, videl by v tom väčšmi prejav úcty než pohŕdania. Podľa neho niektorí vidia bláznovstvo, iní zase božskú iskru. Niekedy je ťažké odlíšiť jedno od druhého. Jeho výtvory (väčšinou zobrazujú slávne osobnosti francúzskej histórie) sú slávne, chodí si ich obzerať a kupovať smotánka až z Paríža. Stará sa o synovca, ktorému obaja rodičia zomreli počas 1. svetovej vojny. Ako to už v puberte býva, začínajú sa hlásiť prvé lásky. Ludo sa zahľadí do mladučkej poľskej aristokratky Lily Bronickej, ktorej rodina trávi letá na zámku v Cléry. Takú lásku ste ešte nevideli! Nie je však jediný. O svoju vyvolenú musí súperiť s ďalšími dvomi chlapcami. Liliným nemeckým bratrancom Hansom a jemným hudobníkom Brunom, ktorého si jej rodina osvojila. Koketná dievčina nie je extra sympatickou postavou, no treba jej dať šancu a vyčkať. Zahráva sa s citmi chlapcov, nevie, čo chce, každý deň sníva o niečom inom. Byť obyčajnou je taká nuda!
Ďalšou dôležitou postavou je Marcellin Duprat, vychýrený šéfkuchár a majiteľ reštaurácie Clos Joli. Keď vypukne vojna, snaží sa svoj gurmánsky podnik udržať za každú cenu. Pretože Francúzsko bez francúzskej kuchyne podľa neho zanikne. Stravujú sa v nej nacistickí pohlavári a vďaka tomu nemusel zatvoriť. Mnohí obyvatelia ho obviňujú z kolaborácie, no jeho úmysly sú čisté ako krištáľ. Kuchyňa je miestom svojského protestu a odporu. V očiach nacistov predstavoval niečo, čo nemohli zniesť – neporaziteľné Francúzsko.
Atmosféra začína byť ťaživá, Bronických sídlo v Poľsku ľahne popolom, o rodine ani slychu, Hans sa stáva kadetom Wehrmachtu a nežný Bruno letcom. Francúzom zostali oči pre plač. Paríž je v roku 1940 vyhlásený za otvorené mesto (mesto, ktoré sa vzdáva bez boja, aby sa uchránilo pred zničením) a v krajine sa aktivizujú odbojári. Pestrofarebné šarkany smú lietať iba tridsať, neskôr pätnásť metrov nad zemou. Musím spomenúť, že Ludo má fenomenálnu pamäť. Pamätá si všetko, úplne všetko. Lila ožíva v jeho predstavách, sprevádza každý jeden mladíkov krok. Nik ho nepresvedčí, že sa so svojou láskou opäť nestretne. Lekári ho uznajú neschopným boja, ale pre odbojárov má chlapcova pamäť obrovskú cenu. Romain Gary nás pomaličky zasväcuje do odbojového hnutia, ktoré má rôzne podoby. Jeden donáša od Nemcov, iný falšuje papiere, ďalší ukrýva zostrelených letcov a niekto bojuje tvrdohlavým udržiavaním reštaurácie. Ludo si pamätá a Amrois robí tie najkrajšie šarkany.
Román je hravý, očarujúci, nežný ale aj smutný a ostrý, ukotvený v skutočných udalostiach, plný odkazov na postavy z francúzskej histórie, či už je to z oblasti umenia, literatúry, politiky alebo vojen a revolúcií. (Prekladateľky nám čitateľom urobili veľkú službu v prípade bonusových poznámok pod čiarou. Ďakujem.) Pre mňa je malým pokladom. Je o odvahe, sile, ideáloch a láske k žene i krajine. Je v ňom ukrytý kus dejín vyrozprávaný prostredníctvom sympatických a autentických literárnych postáv, ktoré si zamilujete. Aj keď sa odohráva počas ťažkého obdobia v dejinách ľudstva, autor si zachováva francúzsky šarm a humor. Môže sa stať, že sa pri niektorých pasážach zasmejete, rozprávačský tón je ľahký a svieži. No pri iných neudržíte slzy.Hovorí sa, že na nacizme je strašná jeho neľudská stránka. Áno. Ale treba sa zmieriť s tým, čo je samozrejmé – tá neľudská stránka je súčasťou ľudskosti. Kým si nepriznáme, že neľudskosť je súčasťou ľudstva, zostaneme žiť v milosrdnej lži.
Nacisti boli ľudia. A to, čo v nich bolo ľudské, bola ich neľudskosť.
Nemôžem nespomenúť časť príbehu, kedy boli na Zimný velodróm v Paríži sústredení Židia a deportovaní do koncentračných táborov. Vtedy sa prvý raz strýkovi Ambroisovi triasli ruky a na druhý deň (bez obáv o svoj život) vypustil nad dedinu sedem šarkanov – sedem žltých hviezd hanby. A takýchto krásnych gest je v románe mnoho. Rovnako tak výnimočných myšlienok a úvah.
Veľmi, veľmi sa mi táto pocta odporu voči vojne páčila. Úžasným spôsobom zvečnil v literárnom svete hrdinov, ktorí priložili ruku k dielu, aby sa ďalšie generácie mali lepšie. Zostáva len dúfať, že sme sa z vojnových rokov dostatočne poučili. Spomína napríklad dedinu Le Chambon-sur-Lignon, ktorá pod záštitou pastora Andrého Trocmého, jeho ženy Magdy a dedinčanov zachránila pred deportáciou niekoľko stoviek židovských detí.
Keď človek videl priveľa čiernej, modrá mu pomotá hlavu. Z histórie vieme, že po porážke Nemecka mohli opäť opatrne na oblohu „vzlietnuť šarkany“.