Dánska prozaička Helle Helle je autorkou minimalistických próz. V českom preklade vyšla zbierka poviedok Zbytky a viacero románov, napríklad Ženy bez mužů, Na dně, Tohle jsem měla napsat v přítomném čase, a naposledy publikovalo vydavateľstvo Paseka jej knihu Ony v preklade Hany Březinovej.
Ide o stoštyridsať stranový román napísaný v prítomnom čase. Dej sa odohráva na dánskom ostrove v roku 1981. Ony sú matka a dcéra. Bezmenné postavy hodené do neľahkej životnej situácie. Pod zdanlivou idylou pokojného života sa rodí tragédia. Hoci autorka spracúva ťažkú tému, čitateľ neupadá do temnoty alebo depresie. Aj keď priznávam, bolo mi zvláštne clivo. Ak sa pustíte do čítania, je nutné dávať pozor na každé slovo. Text je skutočne úsporný, dialógy rovnako tak, každý náznak akcie alebo situácia, hoc aj banálna, má svoj význam. Azda niekto skonštatuje, že kniha bola vlastne o ničom, no ten, kto dokáže čítať medzi riadkami, ocení hĺbku príbehu. Helle Helle stroho opisuje udalosti, lenže s náležitým jemnocitom, ba dokonca budí až scenáristický dojem. Dôležité detaily sa mihnú v jedinej vete, žiadne psychologické sondy a predsa cítime hrču v hrdle.
Hlavné hrdinky žijú jednoduchý, pohodový život. Ona je stredoškoláčka a jej matka vlastní obchod s parfumami a oblečením. Odohrávajúce sa udalosti vnímame prostredníctvom dospievajúcej dcéry. Spolužitie dvojice rozbije na kúsky matkina choroba. Ani jedna o vážnosti situácie nehovorí, stratégiou je žiť a prežiť. Mlčia, ale my vieme, že obe vedia. Choroba sa čoraz viac pretláča do každodenného života a autorka v detailnom popisovaní obyčajných denných úkonov iba naznačuje rozpoloženie postáv. Dcéra chodí do školy, smeje sa so spolužiakmi, zažíva prvé lásky, lenže pri dlhých prechádzkach mestom, ukladaní receptov či opíjaní sa na večierkoch intenzívne vnímame jej strach. Pri čítaní som si všimla jeden detail. Dievča je neustále smädné, dokonca sa jedenkrát stane, že sa nemôže niekoľko hodín napiť. Trýznivý smäd akoby bol metaforou bolesti. Hasí ho vodou, no živá voda, žiaľ, existuje iba v rozprávkach. Keď je mama v nemocnici, neminie žiadne peniaze, chce dokázať, že je schopná postarať sa o seba z minima. Neporiadok v byte hovorí o inom. Kopy špiny a neuloženého oblečenia naznačujú úpadok pozitívneho myslenia. Medzi riadkami prečítame nevyslovené. Dievča si uvedomuje matkin blízky koniec. Ani raz nie je spomenutá ich finančná situácia. Aj túto skutočnosť vyčítame len tak mimochodom. Neustále sa sťahujú z miesta na miesto. Hľadajú lacnejšie bývanie? Dievča má jedny, jediné topánky a riekanku na každý byt, kde pobudli. Keď ju recituje, „její máma si zacpává uši, šátek se jí sveze do čela. Je červený a modrý a bílý. Je to Sans Souci, ten přežije.“ Ten prežije. Aká dôležitá informácia v zdanlivo nepodstatnom konštatovaní. Stravujú sa lacno. Stále vystrihujú recepty z časopisov a plánujú, čo uvaria. Helle náznakmi sprostredkúva, čo sa odohráva v mysliach hrdiniek. Pocity a myšlienky prenikajú cez škáry vo fasáde naoko pevného domu. „Ráno ji řežou oči. Pomůže studená voda a čas. A myšlenky na něco jiného. Myslí na mouchu na parapetu, kam asi zamíří po tom jablku.“ Alebo si predstavte nevysokú mrkvovú vňať trčať nad zemou, aké prekvapenie, keď napokon vykopete obrovský koreň.Útla kniha Ony je krásny príbeh pojednávajúci o smrti, no smrť ani raz nespomína. My vieme, ony vedia. Matka, dcéra, priatelia sa smejú a zabávajú, ale počas tejto komédie je vždy prítomný smútok. Dospievajúce šestnásťročné dievča bude musieť čoskoro opustiť krajinu detstva. „Pod stříškou u obchodu se postaví ke stojanu na šaty. Je plný zlevněného oblečení, krátkych vlněných sáček, kabátů s kožešinovým lemem. Do jedné kapuce brečí.“ Helle Helle zachytáva oveľa viac strach z katastrofy, než katastrofu samotnú. Je v tom najlepšom zmysle slova posadnutá drobnými náznakmi a znakmi. Pod každým človekom môže zívať obrovská priepasť. Ľudia lipnú na iných, na prítomnosti, držia sa jej zubami nechtami, ale nikdy nik nevie, kedy sa „my“ skončí. Na knihe sa mi páčilo všetko – od autorkinej úspornosti, cez príbeh až po finálnu emóciu. Na konci nás vracia opäť na začiatok. Scény sa zlievajú. Výborná próza. Určite siahnem po ďalších tituloch Helle Helle.