Vlastne ani neviem ako začať písať o knižke, ktorá patrí medzi všeobecne známe snáď na celom svete. Aj ja osobne mám túto knihu zaradenú medzi mojimi top a ukazuje sa, že nie som sám. Formát „Moja naj kniha“ už vysielali televízie v šiestich krajinách sveta. V troch sa Malý princ umiestnil na piatom mieste, v jednej krajine skončil tretí a v jednej dokonca vyhral. Jediná krajina kde sa táto kniha nedostala ani do prvej stovky bolo Anglicko a predpokladám, že nikto so zdravým rozumom nemohol očakávať, že sa francúzsky spisovateľ umiestni v Anglicku na nejakom zaujímavom mieste. Úžasné je aj to, kde všade môžete objaviť citácie z Malého princa. Tak nejako som presvedčený, že keby existovala štatistika o najčastejšie citovaných knihách, tak aj v nej by sa Malý princ dopracoval vysoko. Používa sa na všetkých možných oznámeniach a prianiach. Od narodenia, cez maturitu, svadbu až po tie posledné kondolenčné.
Je podľa mňa skvelé, že sa táto útla knižočka, ktorú jedni považujú za detskú literatúru a iní za intelektuálske čítanie stala takou všeobecne známou a všeobecne obľúbenou. Možno je v nej teda niečo viac, nejaké tajomstvo alebo odkaz, ktorý nás tak globálne núti si na túto knihu spomenúť? Myslím, že to nie sú slová a citáty. Viete tie o videní srdcom, o zodpovednosti za skrotené a mnohé iné. Napriek tomu, že slová z tejto knihy sú tak všeobecne známe, to dôležité je skryté v nich, alebo za nimi. A niekedy si myslím, že tie múdre slová sú tam len preto, aby sme knihu aj my dospelí zobrali na milosť. Veď je v nej toľko múdrosti.
Malý princ je oveľa viac než kniha múdrych citátov. Je to vylúhovaná esencia detstva. Jeho sily, radosti, očarenia a fantázie. Táto kniha podľa mňa nie je pre deti, nie že by sme im ju nemohli čítať, ale je pre nich zabytočná. Deti to čo je v knihe opísané poznajú viac ako dobre. Deti to žijú.
To najzákladnejšie tajomstvo je odhalené skôr ako samotná knižka začne. Je v jej venovaní. Tam sa skrýva skutočný duchovný odkaz.
LÉONOVI WERTHOVI
Prosím deti, aby mi prepáčili, že som túto knižku venoval dospelému človeku. Mám veľmi závažný dôvod: ten dospelý je mojím najlepším priateľom na celom svete. Mám aj druhý dôvod: ten dospelý vie všetko pochopiť, dokonca i knižky pre deti. Mám ešte tretí dôvod: ten dospelý býva vo Francúzsku, kde zakúsil dosť hladu i zimy. Veľmi potrebuje, aby ho niečo potešilo. Ak všetky tieto dôvody nestačia, pristanem na to, že túto knižku venujem dieťaťu, ktorým ten dospelý človek kedysi bol. Všetci dospelí boli najprv deťmi. (Ale máloktorý z nich sa na to pamätá.) Opravujem teda svoje venovanie:
LÉONOVI WERTHOVI,
keď bol malým chlapcom.
Kniha Malý princ je výsostne pre nás. Pre nás dospelých, ktorí tak často v každodennom zhone zabúdame na to že sme boli deťmi a zabúdame stále byť deťmi. Mali by sme si ju povinne prečítať aspoň jeden krát za rok. Z vlastnej skúsenosti viem, že na to stačí jediný večer.
Tak sa pohodlne usaďte, uvarte si voňavé kakao (no dobre pri problémoch s laktózou môže byť aj čaj) a poďme na to.
Keď som mal šesť rokov, videl som raz v knižke o pralese, čo sa volala „Pravdivé príbehy“, nádherný obrázok. Bol na ňom…
PS – kedysi som čítal zaujímavú poučku, ktorá ma veľmo hlboko oslovila. „Správajte sa k vlastným deťom ako by boli cudzie a k cudzím ako by boli vlastné.“ Mám chuť ju teraz opraviť. Správajte sa k deťom ako by boli Malý princ.