Kniha Marka Forsytha Stručné dejiny opitosti má na obálke uvedený podtitul Ako sa ľudstvo veselilo od doby kamennej po súčasnosť. Dôležité je slovo „veselilo“. Počas čítania naozaj nie je núdza o veselie. Autor sa skutočne vtipným spôsobom zhostil témy a prekladateľka Ivana Krekáňová výborne zachovala jeho humor (niekedy až čierny). Neraz som nahlas od smiechu vybuchla. Knihu vo vydarenej obálke Františka Hříbala publikovalo vydavateľstvo Mamaš. Verše prebásnil Ján Štrasser.
V každom čase a na rôznych miestach po celom svete predstavuje pitie alkoholu niečo iné. Môže to byť zapíjanie žiaľu, príprava na boj, oslava, úľava od stresu alebo len bohapusté ožieranie bez akéhokoľvek dôvodu. Táto kniha je o nástrahách a bohoch opitosti. „Od Ninkasi, sumerskej bohyne piva, až po štyristo opitých králikov v Mexiku.“ V úvode autor poznamenáva, že ide o naozaj stručné dejiny, pretože úplné dejiny opitosti by boli vlastne úplnými dejinami ľudstva a v tom prípade by sa minulo kvantum papiera. No nebojte sa, to dôležité a podstatné v knihe nájdete. Forsyth nás najprv berie na samý počiatok ľudstva, kedy naši predkovia zliezli zo stromov za opadaným ovocím. Zistili, že nahnité a kvasiace plody veľmi ľahko zdvíhajú ruku hore. Myslíte si, že naši predkovia začali pestovať jačmen kvôli hladu? Ale kdeže! Zistili, že sa z neho dá urobiť super nápoj. Už starovekí Sumeri holdovali zlatistému (teda v tej dobe skôr kalnému) moku. „Začali sme s poľnohospodárstvom, pretože sme chceli chľast.“ O kapitolu ďalej to Egypťania roztočili vo veľkom. Už sa potokmi nelialo iba pivo ale aj víno. Pri oslavách bohyne Sachmet nasávali ľudia alkohol s náboženským zápalom a potom si to medzi sebou rozdávali hlava – nehlava priamo v chrámovej sále. „To všetko nám pripadá dosť bizarné. V západnom svete totiž neexistuje tradícia náboženskej opitosti. Je to však prax, ktorú nájdeme naprieč dejinami a na celom svte. Od Mexika cez tichomorské ostrovy až po starovekú Čínu sa vyskytuje alebo vyskytoval opilecký mysticizmus, boh nájdený na dne fľašky.“
Ako by to bolo, keby nás Forsyth nevzal na pomyselný výlet do starovekého Grécka? Sumeri považovali opitosť za veselé spoločenské dobro, Egypťania ju vnímali ako extrémny šport a Gréci si hladkali brady a uvažovali, aký postoj zaujať. Autor sa krok po kroku dostáva k tomu, že v krajine, kde boh vína Dionýzos nemal rád abstinentov, je pitie rafinovanou záležitosťou. Môžete piť, priam musíte, no v každom okamihu sa od vás očakáva, že budete vedieť, čo robíte. Opisy pitiek na sympóziách sú vskutku zaujímavé a zábavné. Vraj Sokrates pil obrovské množstvá alkoholu a nikdy sa neopil. Rovnako sa to traduje aj o Konfuciovi. To už sa dostávame do starovekej Číny. Číňania nerozlišovali medzi vínom a pivom, pili ťiou. Označovali tak oba nápoje. Nech je to čo chce, hlavne nech to má grády.
Autor dokonca zabŕda do Biblie. Veď Ježiš začal svoju kariéru spŕškou chľastu, keď v Káne Galilejskej premenil vodu na víno. Pri Poslednej večeri takiež tento mok nechýbal a zvyk pretrval dodnes. „Úbohí apoštoli vyrážali do sveta hlásať dobrú správu o novom náboženstve, ktoré vyžadovalo pitie vína.“ Možno sa vám zdajú slová Marka Forsytha odvážne a poburujúce. Nemajte obavy, nijako nezhadzuje ani náboženstvo ani vieru. Len nás chce pobaviť. „Prijímanie si vyžaduje víno, a tak všade tam, kam sa šírilo kresťanstvo, kresťania si museli so sebou brať aj vinič. Preto bolo obrátenie Yorkshiru na vieru také zložité. A Island bol priam nočnou morou.“
Táto kniha je vskutku zaujímavá a zábavná, že sa mi žiada napísať o každej kapitole aspoň vetu – dve. To nie je, samozrejme, možné. Skrátim to. Pozrieme sa do pohárov Rimanom (po pijanskej párty sa nimi zvykli obhadzovať), stredovekým mníchom, Vikingom a ich bohom, aj Aztékom. Tradície spojené s pitím na Blízkom východe sú tiež zaujímavé. Pitie je podľa koránu dielom satana, ale kalíšok dobrého moku si nájde cestu aj do hrdla najzarytejšieho odporcu alkoholu. Keď nie alkohol, tak ópium, to sa predsa v koráne nespomína.
Zabudnite na stredoveké krčmy z filmov. Nič také v skutočnosti neexistovalo. Aj o tom píše autor. Ako budem teraz pozerať Robina Hooda? Žartujem… Hoci sú to iba stručné dejiny, nezabudol ani na Austráliu. Plán prvých kolonizátorov bol taký, že kontinent zostane bez alkoholu. No lord Sydney mieni, pánboh mení. Rumový zbor roztiahol krídla a bolo po abstinencii. Austrália bola vybudovaná na rume. O tom, ako alkohol ničil domorodé obyvateľstvo Ameriky všetci dobre vieme, autor tieto smutné skutočnosti nekomentuje, venuje sa salónom na divokom západe a v Amerike zostáva aj v čase prohibície. Budete prekvapení (rovnako ako ja), ako to vlastne celé bolo.Stručné dejiny opitosti sú zdrojom zaujímavých informácií. Mark Forsyth nám prináša, stručne povedané, pohľad na dejiny alkoholizmu. Robí to ľahko čitateľným a vtipným spôsobom. Ľudia pijú odnepamäti a všade. Alkohol je buď strojcom násilia a inokedy zábavy. Jeden spieva, iný plače, tretí spí a štvrtý nevie, kde je sever. „Opitosť je mor a zabijak, dar bohov. Je to potreba mnícha a krv mesiáša. (…) Preto tu bude vždy.“ Rozhodnutie – Piť či nepiť – má každý vo svojich rukách. Čítajte, neobanujete.
„Nedávno NASA zverejnila internú správu, v ktorej priznala, že najmenej na dvoch štartoch raketoplánov boli astronauti riadne, naplno, štikútajúco a veselo nasosaní. To neprekvapuje. Ľudia pracujú opití už tisícročia, a úprimne povedané, ak by mňa mali vystreliť do nekonečnej prázdnoty niekoľkonásobkom rýchlosti zvuku, tiež by som chcel panáka niečoho spoľahlivého.“ 😀