M. W. Craven to zasa pekne rozbalil. Kurátor ma k sebe pripútal od prvej strany a nie a nie ho odložiť. Hneď na úvod tri surové vraždy, šesť odseknutých prstov (tri za živa, tri posmrtne) a žiaden podozrivý. Členovia Národnej kriminálnej agentúry, Washington Poe a Tilly Bradshawová majú plné ruky práce. S nimi, samozrejme, celé oddelenie závažných trestných činov. Vrah umiestnil časti tiel patriace trom obetiam na rôznych miestach, no našlo sa iba jediné telo. Kde sú mŕtve ženy? Čo znamená hashtag BSC6? Keď si všetci myslia, že všetko je jasné, Poe si ešte raz v hlave prechádza zozbierané dôkazy a zrazu je všetko inak. A o pár strán znova. A znova. Všetko sa mu zdá čudné, jedno zistenie protirečí inému. Každý podozrivý, ktorého identifikovali, všetky záchytné body, ktoré objavili, sa pri podrobnejšom skúmaní zdajú byť ako kocka v okrúhlom otvore. Veľkostne pasuje, no medzery zostávajú.
„Sérioví vrahovia málokedy končia sami od seba. Buď ich chytia, alebo zomrú. Lenže tento tancuje na hudbu, ktorú počuje iba on. Možno už skončil, možno len začína, to naozaj nevieme odhadnúť.“
K obsahu nič viac nepoviem. Náhodou by som sa preriekla a čo potom? Prezradím iba, že Cravenovi sa opäť podarilo vybudovať poriadne napätie, výborne vygradovať dej, správne ho zamotať a vo finále perfektne logicky rozuzliť. Záverečné scény sú desivé, priznám sa, že mi v jednom okamihu zostalo až nevoľno. Ale úplný koniec sa mi zdal pritiahnutý za vlasy a niektoré situácie nie celkom uveriteľné. To však nič nemení na tom, že som si knihu užila, ako sa patrí. Zbožňujem Washingtona Poea a milujem Tilly. Jej inakosť ma dojíma, rozosmieva a uchvacuje. Cravenova dvojica vyšetrovateľov patrí medzi tie, ktoré si nemožno neobľúbiť. Ak ste sa s nimi ešte nestihli zoznámiť v prvých dvoch častiach Bábkové divadlo alebo Čierne leto, nezúfajte, Kurátora si užijete aj tak.
M. W. Craven : Kurátor, IKAR 2022, preklad Zdenka Buntová