Píšem na objednávku ako kuchár, ktorému čašník zakričí do kuchyne: „Trikrát vyprážané s hranolkami.“ Ani on nezačne vymýšľať, že by namiesto toho pripravil hosťovi srnčí guláš alebo ponúkol, aby si sami urobili pri stole raclette, lebo kedysi snil o takej reštaurácii.
Ďalšia vec je, že takzvané múzy ma nielenže nekopú, ale zďaleka obchádzajú. Maximálne mám raz za rok nápad, na ktorý najčastejšie zabudnem a vďaka starnutiu mi zase napadne o rok ako nový.
Ako sa hovorí, som saturovaná prácou, rozhlas, glosy, fejtóny a občas, keď je objednávka väčšia, tak niečo väčšie.
Toľko o (mojom) ne-písaní.
Ak dovolíte, ešte o (mojom) čítaní.
– Radšej si znovu prečítam autora, ktorého poznám ako toho, o ktorom nič neviem. Mám dvoch ľudí, ktorí mi (obaja) musia potvrdiť, že nový autor stojí za to. Naposledy sa mi to stalo pri Nicol Hochholczerovej.
– Čoraz viac čítam pamäti, spomienky a čoraz menej vymyslené príbehy.
– Pred spaním si aspoň 10 minút listujem v akejkoľvek obrázkovej encyklopédii.
– Ak otvorím súčasnú detektívku a len sa mihne slovo sériový – už aj zatváram.
– Ak je v anotácii napísané, že je to kniha s veselými historkami priamo zo života – ani neotvorím.
– Magický realizmus nemôžem už ani ako paródiu.
A na záver, ale to ani nie je o čítaní: rada sa dívam na chrbty kníh v mojej knižnici a občas po nich prejdem prstom.
Povedzme si ale úprimne: na rozdiel odo mňa sú to v drvivej väčšine tí, čo odmietli „vyprážané s hranolkami“ a navarili, čo si kedysi vysnili.
| Daniela Kapitáňová (* 1956, Komárno) je slovenská spisovateľka, publicistka a divadelná režisérka. V roku 1996 získala cena poroty v súťaži Poviedka ’96. Je autorkou kultového diela Kniha o cintoríne, ktoré napísala pod pseudonymom Samko Tále. Za knihu Nech to zostane v rodine, bola v roku 2005 nominovaná do finále Anasoft litera. |
Predchádzajúce články:
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané