Nesmejte sa. Stať sa to naozaj môže. Ak sa totiž po zotmení prejdete hocktorým holandským mestom či dedinou, rozsvietené okná domov s roztiahnutými závesmi a záclonami (vo väčšine prípadov tam nie sú vôbec), pritiahnu váš pohľad. Nejde o lenivosť domácich, ale o tradíciu, ktorá pochádza z protestantského kalvínskeho učenia. Čestní občania nemajú čo skrývať! A tak si Holanďania už od stredoveku stavajú domy s oblokmi tiahnucimi sa od podlahy až k stropu. A keďže sú veľmi družní a otvorení, nevadí im, že im nazeráte do hrnca. Napokon, tiež radi nenakúkajú za roh svojho okenného rámu, či sa na ulici niečo nedeje. Zdá sa teda, že pozorovať susedov je v poriadku, avšak okrem mestečka Meppel. Článok 2.4.11 všeobecného miestneho nariadenia zakazuje špehovanie ľudí. Takže pozor, ak sa ocitnete v Meppel, zabudnite na fešnú susedku a ďalekohľad ani nevyberte zo šuplíka. Tiež zakázaný.
V iných mestách Holandska sa pri pohľade do obývačiek dozviete, že domáci si s upratovaním starosti nerobia, radi sledujú Netflix, popíjajú pivo, pojedajú haringy s cibuľou, domáce zvieratá spia v posteli, papagáje voľne poletujú po izbe… Pozoruhodné je, že takmer každý podvečer ich niekto navštívi a dajú si… Uhádli ste? No predsa kávu! Káva je nielen polievka dňa, ale v práci jej vypijú toľko, že jej pitie považujú za súčasť svojej každodennej roboty. Pokojne si ju teda doprajú aj večer, napríklad v lahodnom koktaily, ktorý si môžete pripraviť aj vy. Postačí vám 30 ml espressa, 45 ml vodky, kávový likér alebo Amaretto a drvený ľad. Jednoduché, horko-sladké a výborné. Ja by som bola ako sova. Holandsko je však piatym najväčším konzumentom tohto čierneho moku na svete a na jedného obyvateľa ročne pripadne viac než 8 kg. Len pre zaujímavosť – Slovák spotrebuje necelých 5,8 kg a 12 kg pripadne na každú fínsku hlavu.
A na záver ešte jedno upozornenie: Holandský dom je úzky a ako už viete s veľkými oknami, so strmými schodišťami, podľa možnosti aj s otvoreným kozubom a strešnou terasou. V prípade, že ho navštívi slovenská matka, ocitne sa na pokraji mŕtvice. Nenájdete tu totiž žiadne okenné chrániče, zámky na skrinkách, kryty v zástrčkách či schodové zábrany. Samozrejme, nič nie je priskrutkované, ťažké bytové doplnky priam visia na vlásku a pred rizikovými zónami tiež nečakajte žiadne zábradlia. Šediviete? Holandskí rodičia to vôbec, aleže vôbec neriešia. Nechávajú svoje deti byť deťmi. Vraj dieťa uväznené v ríši obáv, stresu a nadmernej ochrany nemôže byť samé sebou. Takže, ak ste už tam, pohodlne sa usaďte a svoje dieťatko pevne držte za traky.
Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“
Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). V októbri 2023 vyšiel jej nový román S tvárou do neba. S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.
|
Foto: Pixabay a archív autorky
Predchádzajúce články
Najčastejší dopravný prostriedok bicykel
Dreváky alebo misia klompen
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.