Prečo
Lebo je to super.
Ako
Na všetkom, čo má klávesnicu. Keď ma pobozká múza, nechcem sa brániť a píšem až do vyšťavenia, je to vskutku povznášajúci pocit. Vtedy som na seba hrdý a zbožňujem žitie. Spí sa dobre, keď sa dobre píše a potom sa mi dobre žije. Niekedy sa namiesto múzy vybozkávam s kávou alebo kofeínovými tabletkami a trochu pri tom podvádzam.
Kedy
Kedykoľvek. A čo najviac. Sviatky, nedele, robotné dni, v dobrom i v zlom, v šťastí i v nešťastí. Najlepšie mi to ide večer pred spaním, aby sa mi mohlo o knihách snívať, no nepohrdnem ani prekvapivou dávkou inšpirácie počas slnečného dopoludnia.
Kde
Kvapky som písal v Mlyskej doline, Tam hore v horách. Píše sa mi fajn v akejkoľvek príjemnej polohe s hudbou, ktorá sa práve hodí k situácii. Keď píšem smutnú kapitolu, mám v pozadí dážď. Keď píšem veselú kapitolu, pustím si Gypsy Čáve. Keď sa neviem rozhodnúť, dám si Rozpačité blues. Som architekt, čo buduje rajskú záhradu a vyhýbam sa kategorizácii, inak by ma to obmedzovalo. Poézia nemá konkrétne miesto, próza chce trochu viac konkrétnosti. Píšem v akomkoľvek položení, snažím sa vložiť city na papier, na mieste tak veľmi nezáleží, dôležité je nosiť si so sebou chuť písať.
Matúš Mahút – (*1997) spisovateľ. Tam hore (Tatran, 2021), Kvapky (Tatran, 2022) |
Predchádzajúce články
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli