Michaela Zamari

Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem

Prečo
Pretože odkedy som sa písaniu naplno oddala, už sa to nedalo zvrátiť. A zrejme by som to ani nechcela. Hoci je to množstvo hlavných postáv a príbehov v hlave zároveň darom aj prekliatím, u mňa prevažuje vďačnosť. Žiť s nimi síce nie je také jednoduché, ako by sa mohli domnievať ľudia, ktorí nemajú na krku hlavu plnú túžob a starostí „ďalších“ (prevažne imaginárnych) stvorení, ale je to tá najvzácnejšia, najšialenejšia a najdobrodružnejšia jazda, na ktorú som mohla kývnuť. 🙂
Ako
Ako sa len dá. Inšpirácia, úryvky rozhovorov či čiastkové scény ku mne prichádzajú nečakane a ja mám vždy na výber, či im dovolím prefrčať cezo mňa, alebo ich zachytím. Ak mám pri sebe pc klávesnicu, použijem ju, ak mobil s mailovou aplikáciou, využijem ju. Málokedy píšem na papier, no ak je to jediná možnosť, nebránim sa. Neraz sa mi hlavné postavy rozkecajú v hlave aj počas sprchy ci večernej hygieny. Vtedy si ich dialógy prehrávam dokolečka, až kým zubnú kefku nemôžem vymeniť za papier alebo klávesnicu.
Kedy
Absolútne kedykoľvek. Keď príde inšpirácia, som schopná vynechať obednú pauzu či ignorovať plný mechúr. Zachytím čo najviac a myšlienky do knihy usporiadam do príbehu hneď, ako mi čas dovolí písať bez prerušenia. Som skôr nočná sova, ale keď plachtím na vlne inšpirácie, dokážem písanie prerušiť len kvôli spánku a po oddychu pokračovať.
Kde
Kde je to možné, tam zapisujem nápady a všetko, čo mi hlavné postavy ukážu. Je jedno, kde som a aká je denná či nočná hodina. Ich to veľmi nezaujíma. Ak však potrebujem a chcem naplno písať, väčšina knihy vzniká u mňa doma, v pracovnom kútiku a s hudbou pustenou cez reproduktory. Nech ma ale inšpirácia zastihne kdekoľvek a kedykoľvek, daný deň vždy skončí omnoho čarovnejšie než začal.
Michaela Zamari sa narodila v roku 1990 a žije v Bratislave. Miluje písanie, odkedy sa naučila písať perom, a už viac ako polovicu života investuje do cenných papierov, hlavne do leteniek. Jej druhou vášňou je cestovanie, z ktorého čerpá aj vo svojej tvorbe. Zmysel našla najmä v písaní beletrie.
Na knižný trh vstúpila na jeseň roku 2017 s dynamickým príbehom Šéf môjho šéfa, v lete 2018 si sama vydala jeho pokračovanie s názvom Šéfom môjmu šéfovi a v októbri príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami – Posledný džentlmen.
Nasledovali romanticko-dobrodružná séria Rozhodnutie a romány ako Osud nevyjednávaPriznanieKrízový plán či motivačná jednohubka Zákulisie samovydávania. Je spoluautorkou romantického trileru Azaelov pád a Nasleduj ma. Medzi jej posledné novinky patrí kniha Nebol si v pláne a dilógia inšpirovaná skutočnými udalosťami A čo ak áno?. Román Rozhodnutie sa v roku 2018 dostal do top 20 najpredávanejších e-kníh na Martinuse a bol už preložený aj do českého jazyka.
Michaela má rada inteligentný humor, nevyhýba sa dvojzmyslom a svoje príbehy stavia na fantázii poskladanej zo skutočných udalostí. Riadi sa heslom – čo sa neskončilo dobre, to sa ešte neskončilo. Netvrdí, že každý príbeh sa musí skončiť svadbou a tuctom detí, no zároveň dodáva, že nie všetko, čo sa rýchlo začne, sa musí aj rýchlo skončiť…

Predchádzajúce články

Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť