Prečo píšem? Z donútenia! To prvé mi napadlo, keď som si položila úvodnú otázku. Nemala som ambície písať knihy, čítala som rada, to áno, v mladosti veľa, v posledných rokoch popri zamestnaní a rodine už pomenej, ale ani mi nenapadlo, že by som sa mohla zaradiť do zoznamu slovenských autorov. Prvé súvislejšie texty, ak nerátam slohy na základnej a strednej škole, som napísala až počas vysokoškolského štúdia a práve za formálne a obsahové spracovanie jednej písomnej práce som dostala pochvalu od uznávanej profesorky. Vtedy som si prvýkrát nesmelo položila otázku, či vo mne náhodou nedrieme štipka talentu. Na chvíľu som sa zasnívala, ale rodinné a študijné povinnosti zatlačili rojčenie do kúta. Externé štúdium som úspešne ukončila, no zrazu mi z ničoho nič začali odbornú terminológiu z hlavy vytláčať štyri priateľky a toľko ma otravovali svojimi záležitosťami, že mi nezostával priestor na vlastné. Aby som si uvoľnila miesto v pamäti, začala som ich spovede zapisovať, až z toho vznikol rukopis s názvom Rozlúčka s (ne)slobodou. Na moju veľkú radosť i prekvapenie oň prejavilo záujem Vydavateľstvo Ikar. Len čo som sa štyroch bláznivých báb zbavila, už sa mi do hlavy dobýjali ďalšie persóny a všetko sa zopakovalo. Zatiaľ päťkrát – posledný rukopis som dokončila len nedávno –, no „čakáreň“ sa zasa napĺňa, je len otázkou času, kedy ma prinútia sadnúť si k notebooku. Ale nemyslite si, že tým nátlakom trpím! Ja si to užívam! Vážim si prejavenú dôveru nepozvaných hostí s nevyspytateľnými osudmi a teším sa, že ma uznali za hodnú sprostredkovať ich príbehy čitateľom. 😊
Ako píšem? Chaoticky. V mojich knihách vystupuje vždy viacero hlavných postáv a ich zážitky zapisujem striedavo, podľa toho, ktorá sa pretlačí do popredia. Keď zmĺkne, príde na rad ďalšia. Nikdy vopred neviem, čo všetko mi o sebe prezradia a ako to bude spolu súvisieť. Môj rukopis je spočiatku len zbierka nesúrodých epizód, až postupom času to začne do seba zapadať a dávať zmysel. Obdivujem autorov píšucich lineárne – premyslene sa posúvajú od úvodu cez jadro až k záveru držiac osudy hrdinov pevne v hrsti. U mňa to tak nefunguje. Moje postavy si robia, čo chcú a len zriedka dajú na moje slová.
Kedy a kde píšem? Svoju prvotinu som stvorila tajne, nikomu som o svojich fiktívnych stalkerkách nepovedala. Kedykoľvek sa ozvali – doma, vo vlaku, v autobuse, počas prestávky v práci –, vytiahla som blok a čmárala. Ak som nemala poruke papier, ako sa mi raz stalo v čakárni u lekára, zaklopala som na dvere a vypýtala si tri hárky. (Pohľad sestričky na nezaplatenie! 😊) Najbližšiemu okoliu som sa priznala, až keď bola kniha na svete, širšie okolie o mojich literárnych aktivitách nevie dodnes, keďže používam pseudonym. Teraz už píšem väčšinou doma, ak mi to čas a môj urečnený mladší syn dovolia, ale nerušených chvíľ nebýva veľa, preto mi trvá dlhšie, kým útržky poskladám do finálnej podoby. O to väčšiu radosť mám, keď je kniha hotová a vydá sa na cestu k čitateľom.
Dada S. Brezovská (1973) študovala Sociálnu pedagogiku na Žilinskej univerzite a Andragogiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. So svojimi dvomi školopovinnými synmi žije v obci neďaleko Žiliny. Najradšej má chvíle, keď môže zabudnúť na okolitý svet a ponoriť sa do toho svojho paralelného – literárneho, či už pri čítaní alebo písaní. Je autorkou štyroch kníh Rozlúčka s (ne)slobodou (Ikar, 2014, Maxim, 2019), Vzkriesené nádeje (Ikar 2017), Zaslúžené šťastie (Enribook, 2020), Kúpeľná se(x)zóna (Bestseller 2018), v blízkej dobe by k nim mala pribudnúť ďalšia. |
Foto: LMPhoto
Predchádzajúce články
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli