Ľudovít Ódor

Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem

Celým životom ma sprevádza otázka „prečo?“. Je výbornou kamarátkou. Pomáha mi v ťažkých časoch, keď potrebujem uniknúť do iného sveta. Ale aj v chvíľach dobrej nálady a pohody. Vtedy ma zavedie na neprebádané chodníčky a biele miesta na mojej súkromnej mape vedomostí. Od malička som s ňou otravoval rodičov a učiteľov. Sme nerozlučná dvojica.

Nie vždy a všade však máme túžbu dostať sa až ku koreňom vecí. Stáva sa, že sa uspokojíme s prvotnou emóciou. Napríklad, moja dcéra na podobné otázky často rázne odpovedá: „a prečo nie?“. Lezie mi to na nervy. Oveľa ľahšie sa mi totiž dýcha s vedomím, že svet funguje podľa akýchsi pravidiel, hoci aj s využitím totálnej náhody. Dokonca mi neprekáža ani to, že naše teórie sú len približným opisom a realitu nikdy poznať nebudeme. Čo to má spoločné s písaním kníh? Všetko.

Nie som totiž spisovateľ. Nedokážem virtuózne narábať s jazykom, ani vymyslieť pútavé dialógy, či nečakané zápletky. Píšem, aby som čoraz viac ľudí nalákal do svojho sveta. Aby som ich konvertoval na svetonázor, že je ohromne zábavné sa na svet pozerať vedecky podloženými okuliarmi. Bez hoaxov, propagandy alebo konšpiračných teórií. Ešte lepšie, ak to dokážeme aj so štipkou nadhľadu. Na svete je príliš veľa vážnych a smutných vecí. Nemusíme ich so sebou niesť aj na cestu za poznaním.

Otázka kedy je o niečo komplikovanejšia. Knihy sa u mňa nerodia nekonečným rozmýšľaním nad textom a ustavičným prepisovaním. Takmer celý svoj život strávia v mojej hlave. Nakoniec naberú také obludné rozmery, že ich už neunesiem a musím ich „vypísať“ z hlavy. Preto mi samotné písanie kníh trvá pomerne krátku dobu. Čo je mimochodom super, keďže voľného času nemám na rozdávanie. Na hodine vôbec nezáleží. Môžem písať ráno, večer aj v noci. Dôležité je, aby som mal chvíľu času a pokoj. A nemyslím len ticho, ale aj pokoj v duši. Ako obyčajný chlap, neviem robiť dve veci naraz: riešiť problémy v práci alebo v rodine a zároveň písať. Ak sa naskytne vhodná príležitosť, nasadím si na hlavu slúchadlá, sadnem si k stolu a začnem ťukať do klávesnice.

Dostali sme sa k otázke kde. Nemám doma pracovňu, tak väčšinou pri kuchynskom stole. Párkrát sa stalo, že som zostal po práci v kancelárii alebo som písal na ubytovni počas lyžovačky, ale inak píšem takmer výlučne doma. Ale ako som spomínal, to už je len posledná fáza. Inšpirácia je kľúčovejšia. Dobré myšlienky ku mne chodia na cestách: v lietadle, vo vlaku alebo počas dlhých behov, či bicyklovania.

Nakoniec prezradím tajomstvo. Najviac času na písanie kníh mám, ak vláda nič nerobí, lebo vtedy sa zvyčajne nezaoberám možnými reformnými návrhmi. V tejto súvislosti mi môj dobrý kamarát nedávno povedal: želám si, aby si už žiadnu knihu nikdy nenapísal. No neviem, neviem, …

Ľudovít Ódor (1976) je viceguvernérom Národnej banky Slovenska, vyštudoval špecializáciu matematika-management na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako analytik finančných trhov, ako hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, pôsobil ako člen bankovej rady v NBS, bol poradcom premiérky a ministra financií, členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (CEU). Podieľal sa na viacerých významných hospodársko-politických rozhodnutiach na Slovensku a je autorom mnohých odborných publikácií. Napísal vedecko-popularizačnú knihu Rýchlokurz geniality (N Press, 2022), trilógiu Ekonómia z nadhľadu (Trend 2007), Krízonómia z nadhľadu (Trend, 2009) a Investovanie z nadhľadu (Trend, 2015).

Foto: SME Tomáš Benedikovič

Predchádzajúce články

Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť