Silvester Lavrík

Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?

Spievam dobre, lebo spievam rád, odpovedám, keď sa ma niekto pýta, prečo preboha spievam. Už viac než sedem rokov píšem pre Rádio Devín glosy o tom, prečo píšem. Táto je v poradí dvadsiata štvrtá. Ak som na to neprišiel za sedem rokov, je nepravdepodobné, že to zrazu zistím. Ale ja sa nevzdávam. Lebo s písaním to u mňa nie je také jednoduché ako so spevom.

S písaním je to u mňa trochu ako s dobrým spánkom. Človek si po dobre vykonanej práci ide ľahnúť zavčasu, lebo rád spí. Zajtra ho opäť čakajú len príjemné povinnosti, všetko v miernom tempe a primeranom množstve. Nemusí nikam chodiť, bude to deň bez povinných stretnutí, návštev a vyrušovania ľuďmi, ktorých mu do cesty priviedla zlomyseľná náhoda. Rýchlo a ľahko zaspí a v noci sa len tak, z čírej radosti, že sa mu dobre spí a pekné sníva, niekoľkokrát prebudí len preto, aby si vychutnal, že môže spať ďalej, lebo vie, že hneď po raňajkách si sadne k počítaču a bude sa k tej intímnej radosti môcť vrátiť ešte raz.

Moje písanie je aj noc plná úzkosti a obáv, ktoré človeku nedovolia spať. Zbabrané šance a desivé výzvy si to navzájom rozdávajú ako veľkolitrážne motorky na Le Mans; nie dvadsaťštyri, ale štyridsať osem hodín v jednom kuse a každú noc znova. Na hrudi človeku celý čas sedí spotená tlstá riť jeho vlastného intelektuálneho alibizmu a on sa bojí pohnúť, aby sa to nezhoršilo. Ale trpí to, znáša to, lebo nielenže vie, že je to zaslúžený trest za prehajdákané príležitosti a všakovakú inú mľandravosť ducha a lenivú hubu, no zvyškami zdravého rozumu a odhodlania sa už vidí, ako si hneď po raňajkách sadne k počítaču, pustí sa do písania a krasopisne si udelí rozhrešenie a úplné odpustky na dva životy dopredu.

Skúšam písať, aby som sa nemusel chvastať iba pred starými kamarátmi; mojim otrepaným hrdinským historkám dávno neveria, ale baví ich sledovať, ako sa znova a znova usilujem dokázať, že aj lúpanie zeleného hrachu aj hrabanie lanského lístia má v sebe všetko, čo príbeh rámcujúci osudy dramatických postáv s parametrami antických hrdinov, potrebuje.

Píšem, lebo občas zažijem osviežujúce stretnutie s čírou radosťou z osvojovania si vedomého jestvovania: Mamina, ty viac grgáš, alebo prdíš?, opýtal sa včera sedemročný mladý muž svojej vskutku pôvabnej mamičky, keď som vystupoval z výťahu. Bývam na piatom, oni na ôsmom. Ak niečo ľutujem, tak len to, že som sa neodvážil vrátiť sa a ísť s nimi až na ôsme.

Neviem, či sú toto dostatočné dôvody na to, aby niekto písal. Ale bezpečne viem, kto by to mohol vedieť celkom presne, vážený čitateľ. Ha?

Silvester Lavrík (*1964, Spišský Štiavnik) – režisér, dramatik, prozaik, publicista a prekladateľ. Pracoval ako učiteľ, kreatívny riaditeľ v reklamnej agentúre, vyrábal pasce na myši a drevené hračky, v rokoch 2000 – 2003 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín. Dlhodobo spolupracuje s RTVS, v rokoch 2005 – 2009 bol riaditeľom Rádia Devín.
Je autorom viac než troch desiatok divadelných hier inscenovaných na Slovensku, v Čechách, Srbsku, Poľsku, Maďarsku, Francúzsku a USA. Ako režisér spolupracoval napríklad so SND Bratislava, Divadlom SNP Martin, Trnavským divadlom, Divadlom Astorka Korzo 90 Bratislava, Bábkovým divadlom na Rázcestí Banská Bystrica, Divadlom Aréna Ostrava (CZ), Jihočeským divadlom České Budějovice (CZ), Theatre LaMaMa New York (USA) a Teatrom Lesie Ukrainky Ľvov (UA).
Jeho inscenácie a hry boli prezentované na festivaloch Scénická žatva (Martin, SK), Divadelná Nitra (Nitra, SK), Nová Dráma (Bratislava, SK), Jiráskův Hronov (Hronov, CZ), Maska (Moskva, RU), Theatrale (Méty, FR), Bonner Biennale (Bonn, DE), Velvet revolution (NY, USA), Fringe (Edinbourg, UK).
Je držiteľom Ceny Alfréda Radoka (Katarína, Posledný letný deň/2005, 2006), Dráma 2000 (Uschni láska moja), Tvorivý čin roka (Zátišie s matkou, Hájnikova žena/1998, 2000), Ceny Literárneho fondu (Žltá žltá ľalia, Tichý dom/2005, 2007) a Nová dráma (Jurgova Hana/2008).
Knižne mu vyšli tituly Allegro barbaro (LCA 2002), Ester a Albatros (pod menom Hana Naglik, JAGA 2004 – cena MK SR za najkrajšiu knihu roka), Zlodeji (LCA 2005), Perokresba (LCA 2006, nominácia na literárnu cenu Anasoft Litera 2006), Villa Lola (LCA 2004) a monodráma Hry (Divadelný ústav Bratislava 2007). Jeho románovým debutom bol príbeh slepej učiteľky klavíra s kriminálnou zápletkou Zu (2011), ktorý patril medzi finalistov Anasoft Litera historický román Nedeľné šachy s Tisom (Dixit 2016) a dokuromán Posledná barónka (2019 Dixit a IRON LIBRI). V roku 2018 dostal za román Nedeľné šachy s Tisom Cenu Jána Johanidesa. Jeho poviedky, romány a dramatické texty boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúžštiny, ruštiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny a ďalších jazykov.
V súčasnosti má ŠD Košice v repertoári inscenáciu Jurgovej Hany, jeho dramatizácia Ťapákovcov sa s úspechom hráva v DJZ Prešov (obe v réžii Aleny Lelkovej), Divadlo Astorka Korzo ´90 (réžia Ondrej Spišák) uvádza dramatizovanú podobu jeho románu Posledná Barónka.

Foto: Daniela Muranová

Predchádzajúce články

Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť