Kristína Brestenská

Kristína Brestenská – Prečo píšem

Vždy som po písaní podvedome túžila a bola som presvedčená, že to aspoň skúsim. Možno za to mohol fakt, že veľkú časť života som prežila a stále prežívam vo svojom vnútornom svete, a možno som ukladaním slov do wordového dokumentu len potrebovala vykompenzovať, že v reálnom svete toho veľa nenahovorím. Po prvom vydanom titule sa písanie stalo závislosťou, časťou mňa, bez ktorej by som už nebola úplná. Je to psychohygiena a zároveň radosť, únik z reality. Napriek tomu považujem za dôležité nenechať sa knižným svetom úplne pohltiť, vyvažovať autorskú činnosť tou skutočnou prácou, rodinou a priateľmi. Často je to fyzicky a psychicky náročné, no inak by som to ani nechcela. Z času na čas nastane obdobie, kedy moju tvorbu najviac vystihuje slovo prokrastinácia. Nepíšem, lebo potrebujem dočítať knihu, pozrieť si nový seriál na streamovacích platformách, dobehnúť s deťmi zameškané učivo kvôli chorobe, cestovať, maľovať alebo si konečne trochu oddýchnuť a vypustiť aspoň jednu z činností, ktoré musím denne zvládať. Vždy sa nájde dôvod, pre ktorý odsúvam rozpracovaný rukopis.

Samotné písanie u mňa prebieha dosť chaoticky. Nikdy nepíšem chronologicky. Začnem hoc aj v strede príbehu a postupne vpletám a dopĺňam do príbehu kapitolu za kapitolou. Stalo sa, že som najskôr vymyslela záver, a vo finále som ho musela prerobiť, pretože som medzičasom zvrtla príbeh celkom iným smerom. Ak náhodou obsahuje kniha aj retrospektívne pasáže, mám čo robiť, aby som ustriehla logickú a časovú následnosť. Rovnako neorganizovane pristupujem aj k príprave. Historické fakty, reálie, súvislosti či dobovú slovnú zásobu si spisujem po rôznych papierikoch a zošitoch. Keď ich neskôr potrebujem, mám problém ich nájsť a zosumarizovať. Tá najdôležitejšia časť tvorby u mňa prebieha v hlave a najlepšie sa mi o príbehu premýšľa pri nenáročných fyzických aktivitách ako žehlenie, vysávanie či prechádzka v prírode. Niekedy si aj uprostred noci ťukám do mobilu dialógy, pretože som zistila, že spoliehať sa len na vlastnú pamäť sa nevypláca.

Píšem tam, kde mám úplný kľud, aby som sa dokázala vžiť do mojich postáv. V praxi to znamená asi toľko, že sa zavriem večer v spálni, keď deti zaspia. Už som však zopárkrát ťahala so sebou notebook na dovolenku a kradla som si každú voľnú chvíľku – napríklad pri presúvaní autom z miesta na miesto. V takých prípadoch sú neodmysliteľnou výbavou okrem notebooku aj slúchadlá a tá správna hudba. Mimochodom, hudba je veľmi nápomocná pri vykonštruovaní scén v mojej predstave. Každý môj rukopis mal svoju pieseň, ktorú som počúvala do odpadnutia, až kým sa mi pred očami neodvíjal film.

Kristína Brestenská (1986) sa narodila a žije v Nitre. Je vydatá a s manželom vychovávajú dve dcérky. V súčastnosti pracuje v odvetví poisťovníctva pre veľký poisťovací koncern. Debutovala v roku 2018 knihou Grófov syn. Dnes má na konte sedem titulov, ktoré vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Autorsky sa venuje žánrom historická romanca a fantasy.

Predchádzajúce články

Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť