Ján Babarík

Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem

Najlepšia fáza písania knihy je príprava – vymýšľanie a rešerše. Vtedy chodievam so psom po lese, vo vrecku zápisník s perom a poťahujem nitky zo všetkých strán, kým nemám zápletku aj s postavami. Doma si k tomu googlim nepoznané a zliepam to dohromady, kým to nezačne dávať zmysel. Nakoniec, keď je alchýmia hotová a príbeh má hlavu a pätu, si s chuťou zapnem počítač a premrhávam čas na facebooku a iných kravinách, zatiaľ bez súhlasu notára. Niekedy prokrastinujem tak dokonale, že mi trvá aj mesiac, kým nič nenapíšem. Ale potom zase prídu svetlé dni a nič nenapíšem kľudne aj za popoludnie. Veru tak.

Ale keď sa už do knihy raz zahryznem, tak idem ako buldog. Buldoček. Snažím sa napísať denne aspoň tisíc slov. Čím viac sa blíži deadline (či už od vydavateľa, alebo sa len začiatok nového pracovného projektu v zahraničí), tým viac píšem. Občas sa stane, že napíšem dvadsať-tridsať tisíc slov a potom musím na tri mesiace odcestovať. Po návrate mi neostáva iné, len sa k pokračovaniu zase preprokrastinovať.

Najradšej píšem doma a dopoludnia, keď sú všetci preč. Ale môžem písať aj keď mi za chrbtom hučí full house, ak odo mňa nič nechcú. Veľmi rád mám aj hotelové izby. Tých si pri svojom povolaní užijem až-až. S fľašou rumu a popradskou kávou vedia správne nakopnúť.

Prvé príbehy som si začal písať už na základnej škole, ale až na strednej začali mať serióznu tvár. S kamarátom, terajším kmotrom, sme sedávali na priváte v kotolni, fajčili štartky a snívali o úteku do Ameriky (boli osemdesiate roky). On by v jazzovom klube hrával na klavír (s dymiacou cigaretou v pysku), ja by som sedel v kúte pri okne a ťukal do stroja (s dymiacou atď.) To bola kedysi moja – a zrejme stále je – najsilnejšia motivácia. Živiť sa písaním kníh. Keďže mi však nebolo dopriate talentu písať uveriteľné príbehy bez empirizmu, musel som si to všetko najprv odžiť. Mám za sebou 52 veľmi širokospektrálnych rokov, ktoré by skromnejšiemu človeku vystačili na sedem životov, a pomaly začínam fázu odžitia považovať za úspešne ukončenú. Keďže v práci zarábam dosť veľa, už nie som taký upätý na onú najsilnejšiu motiváciu, takže si písanie užívam viac ako kedysi.

Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby som nemusel písať. Len tak si užívať voľné chvíle, prechádzku s deťmi, zarobené peniaze a zaslúžený čas, bez tej večneprítomnej štvavej otázky v pozadí: Prečo radšej nepíšeš!?

Ján Babarík (1970), dvojnásobný finalista Bagalovej Poviedky, trojnásobný finalista súťaže o detskú poviedku vydavateľstva Perfekt, víťaz Literárnej Senice Laca Novomeského (plus Cena LIC) a Benediktiho literárnej Prievidze. V súťaži Martinus Cena fantázie 2018 získal Cenu poroty, Cenu Béla za najlepší horor a Cenu Bibliotéky. Poviedky publikoval v Pravde, RAKu, rádiách Devín, Litera a Slovensko. Samostatné knihy Pálenie mostov (2013), Jumper (2019), Triplovia (2020), Posledný revenant (2021).

Predchádzajúce články

Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť