Adriana Macháčová

Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem

Písať som začala ako trinásťročná, keď sa moji rodičia rozviedli a obaja si našli druhých partnerov. Nič nebolo tak, ako by som si želala. Otec sa mi neozýval, žil život so svojou druhou rodinou a mamin nový manžel ma nemal príliš v láske. Potrebovala som sa s niekým podeliť o smútok, ale aj strach. Zistila som, že je to úžasný spôsob, ako sa vyrozprávať z toho, čo by som neprezradila ani najlepšej kamarátke. Zásuvky sa plnili krátkymi poviedkami a zošity postrehmi z každodenného života. Nikomu som sa so svojou záľubou nezdôverila. Hanbila som sa. Bála som sa, že ma vysmeje. O niečo neskôr mi odvahu dodal až blog na webstránke jedného denníka, ktorý bol kedysi inkubátorom mnohých autorov. Človek nemusel vedieť nič technické a jeho texty sa v priebehu chvíľky dostali k stovkám čitateľov, ktorí okamžite reagovali. Chvály, ale aj kritiky ma povzbudili, a tak postupne vznikol môj prvý román Cudzie vzťahy. Bol to svojim spôsobom akýsi striptíz. Či som chcela, alebo nie, odhalila som kúsok svojej duše a vysporiadala sa z minulosťou.

Rozbehla som sa. Každý rok mi vyšla kniha, niekedy aj dve. Stala som sa spisovateľkou. Ale úprimne, dodnes mám veľký rešpekt k tomuto slovu. Nemka Charlotte Rocheová, ktorej knihy vyšli aj na Slovensku, sa raz vyjadrila, že sama dáva prednosť osloveniu autorka, pretože pri ,Schriftstellerin‘ si predstavuje, ako ukladá písmená na policu, čo je doslovný preklad. Popravde, tiež mi je to oveľa bližšie. Navyše si myslím, že až čas ukáže, či je alebo bol niekto spisovateľom.

Mám kopec zlých vlastností a zlozvykov, ale, našťastie, som disciplinovaná. Keďže na písanie potrebujem predovšetkým pokoj, aby som sa mohla prenášať do atmosféry deja a pocitov postáv, vstanem zavčasu, pokojne aj o piatej, a kým ma nik neruší a všetci spia, napíšem aspoň dve strany textu. Ráno čo ráno tvorím, fabulujem a špekulujem. Spočiatku som plná nadšenia, ale kým sa prebojujem ku koncu, bývam poriadne neistá. Vymazávam a prepisujem. Sú chvíle, kedy by som najradšej vyhodila z okna aj počítač, keď sa mi zdá príbeh nudný a predvídateľný. Vtedy idem von a pozorujem ľudí. Stretnem sa s priateľmi, som zvedavá, sondujem a práve táto technika mi dodá novú inšpiráciu. V podstate ide o jednoduchý trik – viac počúvať, ako hovoriť. Snažím sa pochopiť, čo ľudia objavujú vo vnútornom svete, aké majú psychické limity.

Emocionálne prežívanie je nevyhnutné, pretože pekní a šťastní ľudia dnes nikoho nebavia. Dokonca ani rozprávky sa po víťazstve dobra nad zlom viac nezaujímajú o hrdinov, a len konštatujú, že princ a princezná žili šťastne, až kým nepomreli. Preto moje romány nie sú len sladkým rozprávaním o niečom, čo sa nestalo, ale mnoho momentov má skutočné pozadie. Aj keď sa to zdá ako klišé, život si sám určuje formu zápletky a prináša rôzne okamihy. Veselé aj smutné. Či už ide o premenlivosť zložitých medziľudských vzťahov, rodinné drámy, neschopnosť odolať nátlaku okolia, skrytú rivalitu, paranoju vyvolanú strachom zo straty lásky alebo milostný románik. Každý príbeh je skladačkou rôznych osudov, odlišných charakterov a predovšetkým kadejakých chýb, ktorých sa dopúšťame. Často sa neporozprávame, nenájdeme si čas, radšej sa hneváme a problémy neriešime. Lenže to, čo sme odkladali nás i tak dostihne. Tak to totiž je. Nemali by sme nič odsúvať na neskoršie a nečakať, kým je zo života len spomienka, o ktorej potom už len napíšem knihu.

Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“

Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.

Predchádzajúce články

Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť