Som skôr z tých, ktorí dlho nápad nosia v hlave, omieľajú ho, pitvú, až ich nakoniec začne presahovať a musia ho dať zo seba von. Povedal by som, že viac premýšľam, ako píšem. Najprv ma začne niečo omínať, vyrušovať – dalo by sa to prirovnať k takému kameňu v topánke. Musí tam byť určitú dobu a nástojčivo naliehať, obťažovať moju myseľ, aby som si ho všimol a začal o ňom písať. Potom píšem dovtedy, kým si na ten kameň nezvyknem, kým sa nestane mojou súčasťou.
Pri písaní často vychádzam zo seba a z mojich zážitkov. Píšem o tom, čo sa na mňa prilepí a už zostane. Keď som písal moju debutovú knihu Po funuse, spracovával som v nej tému odchodu blízkeho človeka. Bola natoľko pálčivá, že som o nej potreboval písať. Tak fungujem. Nepíšem každý deň, ale píšem vtedy, keď to považujem za potrebné. Keď sa inak jednoducho nedá.
Najlepšie sa mi nad pripravovaným textom rozmýšľa, keď cestujem vo vlaku. To, že sa vlak hýbe (aj keď to sa veľakrát o našich slovenských vlakoch povedať nedá), akosi poháňa aj prúd môjho myslenia. Zároveň, vo vlaku si rád pospím a vtedy mi prichádzajú nápady, ktoré mi bežne nenapadnú. V takom polobdelom stave sa mi začne miešať realita so snom, čo je pre mňa vždy veľmi stimulujúce.
Na samotné písanie potrebujem svoj pokoj a čas. Mojou momentálnou ambíciou je intenzívne pracovať na ďalšom texte. Mám v sebe nazbieraného veľa materiálu, ktorý už nedočkavo buble a derie sa na povrch. V súčasnosti je však pre mňa náročné nájsť si, v spleti každodenných pracovných záväzkov, koncentrovaný čas na písanie. Preto sa teraz učím viac hovoriť nie.
Jakub Spevák (1996) pochádza z Malachova. Študoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Získal ocenenia v literárnych súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Momentálne pracuje ako programový riaditeľ a kurátor na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Fest Anča. Debutoval novelou Po funuse (2022), ktorá vyšla u vydavateľstva KK Bagala a je nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Koncom roka 2022 vyšla zbierka textov Príbehy o coming-oute, do ktorej prispel poviedkou s názvom Dedičný hriech. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré sa premietli aj na medzinárodných festivaloch. |
Predchádzajúce články
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli