Diana Mašlejová

Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem

Písať som začala už ako dieťa. Takmer každý deň som navštevovala miestnu knižnicu v Ružinove. Medzi moje obľúbene knihy patrili dobrodružné, pátračské príbehy od Enid Blytonovej, Alfreda Hitchcocka a tiež fantazijné rozprávky Roalda Dahla. Po škole som si sadla za dedkov písací stroj a písala som svoje vlastné príbehy – vtedy dosť kostrbaté a v mnohých ohľadoch s prebratými motívmi od mojich obľúbených spisovateľských hrdinov. To však nebolo podstatné. Spätne považujem za dôležité, že som sa naučila byť systematická, písať pravidelne trebárs aj každý deň dve, tri hodiny. Zbožňovala som tie chvíle ponárania sa do príbehu. Ten nádherný pocit mám pri písaní dodnes. Na strednej škole som začala pravidelne prispievať do mládežníckeho časopisu a stále viac ma priťahoval svet literatúry a žurnalistiky.

Počas vysokej školy mi vyšiel debut – zbierka poviedok pre dospelých Aj o vetre a potom aj kniha Maják. Rozprávkový svet, a teda literatúra pre deti to však v mojom srdci vyhrala na plnej čiare. Tušila som to už pred cca desiatimi rokmi, keď som napísala knihu V modrej izbičke a Tajný cirkus. Po vydaní týchto titulov mi už bolo jasné, že toto je to, čo chcem v živote robiť. Pri písaní myslím aj na môjho detského čitateľa, ale musím sa priznať, že len sčasti. Píšem knihy, aké by som chcela sama rada čítať. Dobrodružné, road tripy o priateľstve, napätí, hľadaní dobra a nachádzaní tajomna. Písanie každej svojej knihy si užívam. Isteže, sú chvíle, keď sa mi príbeh takpovediac zasekne, alebo písanie na pár dní odložím, ale nikdy to nie je nadlho. Neprestáva ma fascinovať proces tvorby. Ten ma napĺňa najviac a najväčší si ho užívam. Po vydaní Tajného cirkusu som si začala užívať aj besedy s deťmi, so svojimi čitateľmi a našla som v stretávaní sa s nimi obrovskú radosť.

Do narodenia môjho synčeka som písala pravidelne v obľúbených kaviarňach. Zväčša v obednom a poobednom čase, niekedy aj večer. Po príchode Arturka na svet som sa po pár týždňoch vrátila späť k tvorbe a odpovede na otázku kde píšem už začali byť pestrejšie. Keď zaspal, keď prišla babka varovať, keď strážil partner. Dnes už je to už stabilnejšie – doobeda zvyknem písavať v kaviarni, poobede v kancelárii. Doma už takmer vôbec nepíšem, ale ktovie – aj to sa môže časom zmeniť. Nie som nárazový typ autora. Pracujem skôr systematicky, každý deň nejakú časť. Radšej po pár stranách prejdem k inému typu písania (príprave projektov, scenárov, novinárčine). Mám pocit, že keď toho v jednom dni napíšem až príliš mnoho, text rozprávky je nadmieru dynamický, občas až hektický a trvá mi potom dlhšie to učesať. Mám rada silnejšie prepojenie s textom, a to sa mi pocitovo darí, keď píšem „tak akurát“.

Znie to ako klišé, ale skutočne si svoj život bez písania neviem a nechcem predstavovať.

Diana Mašlejová sa narodila v roku 1987 v Bratislave, kde dodnes žije, tvorí a vychováva svojho synčeka. Diana je obľúbená slovenská rozprávkarka, literárna publicistka, spoluautorka učebníc slovenského jazyka pre deti prvého stupňa základných škôl a autorka rôznorodých vzdelávacích projektov pre deti základných a materských škôl. Vyšlo jej viac ako tucet kníh. Medzi jej najúspešnejšie knižné tituly patria Stratený zajko v Paríži, Stratený zajko na Islande, Zvieratká z Jakubovho kopca, Kráľovskí agenti, Štefánia, Tajný cirkus a iné. Vyšli jej aj štyri audioknihy (Kocúr Lala, Ako sa máš Izabela?), pričom rozhlasová podoba jej knihy Kráľovskí agenti získala prestížne ocenenie Zázračný oriešok a za Slovensko bola nominovaná na medzinárodnú cenu. Mašlejová Diana vytvorila niekoľko úspešných vzdelávacích projektov pre deti – napríklad Od booku do booku, Cínový vojačik a na testovacom vzdelávacom projekte pre materské školy BOZP spolupracovala aj s inštitúciami Európskej únie. Pôsobí tiež ako literárna publicistka, pravidelne spolupracuje s RTVS a detskými časopismi. Počas svojho profesionálneho pôsobenia absolvovala niekoľko stoviek besied s deťmi po celom Slovensku.

Predchádzajúce články

Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť