Keď som začala chodiť do školy a naučila som sa písať a čítať, pokúšala som sa písať básničky. Vyhlasovala som, že keď budem veľká, budem slávna spisovateľka. Som dávno dospelá a začala som písať až v 57. rokoch. Som príkladom toho, že začať možno kedykoľvek a nikdy nie je neskoro plniť si sny. To, že som na základnej a strednej škole pracovala v redakčnej rade, písala som do časopisu básne, poviedky a ilustrovala som ho, nepokladám za prvotnú tvorbu, pretože som na môj sen – písať knihy a byť slávna, zabudla.
Neskôr, stala som sa učiteľkou a venovala som sa nadaným deťom v literárnej tvorbe, v umeleckom prednese a vo výtvarnej tvorbe v príprave na súťaže. Sen, písať knihy, sa akosi posunul na neskôr. Žiaci mi boli prednejší.
Prvý rukopis, ktorý som poslala do vydavateľstva, mi hneď prijali a vydali. Vtedy som si uvedomila, že chcem v písaní pokračovať. Bolo to niečo ako magnet, ktorý sa na mňa prilepil a nútil ma sadať si k počítaču, ťukať na klávesy a tvoriť. Kniha vyšla po pseudonymom Paulína Dudášová Svodovská, ďalšie knihy vychádzali a vychádzajú pod mojím menom. Všetky sú inšpirované skutočnosťou. Rada počúvam ženy, ktoré mi vyrozprávajú svoje životné príbehy. No rada si vypočujem aj príbeh muža, ak je niečím zaujímavý a nevšedný. Ako prvý/á dostáva hotový rukopis do rúk hlavný/ná protagonista/istka. Či súhlasia s určitými zmenami v texte a ja medzitým čistím rukopis.
Ťažko spočítam hodiny, ktoré som trávila a trávim pri písaní. Je oslobodzujúce byť sama sebe pánom pri tvorbe a modelovaní postáv. Pretvárať ich na svoj obraz, vdychovať im život, pridávať charakteristiky a povahové vlastnosti. Mám skúsenosti, že mi čitateľky píšu a telefonujú, že sa v knihe našli a príbeh je aj ich príbehom, čo ma teší. To sú tie drobné radosti autorov, keď nás pochvália a dajú nám najavo, že sme zbytočne nepísali. Spätná väzba je veľmi dôležitá. Znamená to, že kniha splnila účel. Zastávam názor, že každé dielo by malo byť poučné.
Píšem len cez deň, večer nie, pretože sa dokážem rozrušiť tak, že nespím. Ak sa naplno pustím do písania, celý deň chodím v pyžame a župane a pracujem. To sú takzvané pyžamové dni. Dokážem intenzívne prežívať smutné časti rukopisu a plačem. Pri tým veselých sa smejem. Je to komické, ale ľudské. Zistila som, že city vedia zamávať aj čitateľmi. Tak to má byť. Aj preto siahame po knižke, ktorá nás dokáže zaujať a spríjemní nám voľný čas.
Ružena Scherhauferová – autorka spoločenských románov. Pochádza zo Želiezoviec – Svodova, už štyridsaťdva rokov žije s rodinou v Seredi. Doteraz napísala dvanásť kníh – Odhalené tajomstvo (2008), pod pseudonymom, Už viem, že chcem teba (2010), Emine slzy (2011), Predajná láska (2012), Život sa nás nepýtal (2014), Šťastie si ťa nájde (2014), Prekliata (2015), Gamblerova žena (2017), Starká, čo mala vrtuľu v zadku (2018), Strongmani (2019), V to leto som tancoval s motýľmi (2021), Láska z Bagdadu ( 2022), Preklad do českého jazyka: Eminy slzy, Gamblerova žena, Léto s motýly. V súčasnosti pracuje na románe o zabudnutom výnimočnom maliarovi portrétistovi. Má rada život, farby, stretáva sa s priateľkami a angažuje sa v spoločenskom živote mesta. |
Predchádzajúce články
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli