Marián Kubicsko

Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem

Prečo píšem?

Aby som zbohatol, samozrejme! Vlastne, iba kvôli tomu som začal písať. Čakali sme bábätko, manželka šla na materskú a ja so svojím učiteľským platom som uvažoval, za čo kúpim kočík. Náhodou sa kdesi objavila literárna súťaž Poviedka zo sveta Pohrobka s celkom slušným finančným ohodnotením za víťazný text. Nevedel som, o čom je ten Pohrobok, no v lacných knihách som si ho kúpil, prečítal, naštudoval, poslal a vyhral druhé miesto. O rok nato znova a vyhral som prvé miesto. Potom som stretol pána Štefana Konkola, organizátora súťaže a autora knihy. Dohodli sme sa, že napíšem pokračovanie, čo sa aj stalo. A odvtedy už iba čakám, kedy budem konečne bohatý. Ale raz budem, to viem určite. Tých pár ďalších kníh mi veľa financií neprinieslo, no píšem pre chalanov – tínedžerov a tí, ako dobre vieme, sú strašne zažratí do čítania. Rodičia predsa radi pustia nejakú tú mincu kvôli čitateľskej gramotnosti svojich šuhajov! Viem, že raz budem bohatý. Ako Ďuro Červenák napríklad. On furt chodí na dovolenku do Turecka. Ja som bol najďalej v Poľsku. Počas korony. To som vybehol na Veľkú Raču a prišla mi SMS správa, že som sa ocitol v zahraničí a že sa mám hlásiť u našich epidemiológov, či som nechytil poľskú koronu. Strašne som sa vtedy bál. Bol som tam skoro sám a napchával sa čučoriedkami. Alepoľskými!

Ako píšem?

Ďakujem za opýtanie. Dobre píšem! Na počítači. Predtým som používal systém ceruzka – zošit. Takto som dal dokopy väčšiu časť Veže elfov, len aby som zistil, že si po sebe neviem nič prečítať. A ostatní už vôbec. Musel som si zadovážiť malý netbook, pokaziť na ňom wi-fi, to aby som nebol furt na sociálnych sieťach, a šlo sa na to. Ťukám dvomi prstami. Ukazovákmi, na ľavej aj pravej ruke. A funguje aj môj malíček. Ten je na backspace, keď urobím preklep. Chudák, je dosť vyťažený.

Kedy píšem?

Najradšej na hodinách slovenského jazyka. Rozdám žiakom témy slohových prác, oni sa v tichosti trápia a vytvárajú pre mňa vynikajúcu pracovnú atmosféru. Áno, vtedy sa mi píše najlepšie. Problém nastáva, keď musím ich práce opraviť. To sa mi fakt nechce. Ale vymyslel som zlepšovák. Študenti musia na ďalších hodinách svoje slohy nahlas prečítať a ja už len hodnotím. Takto zabijem zopár vyučovacích hodín namiesto toho, aby som ich učil napríklad morfológiu. Ani neviem, čo to slovo znamená.

Kde píšem?

Tak, asi v škole, nie? Ale aj doma. Keď som PN. Taká fraktúra krčka stehennej kosti mi zabezpečí aj osem týždňov písania. O nič iné sa nemusím starať. Žiadne upratovanie, kosenie, nákupy v obchodoch. Rodina mi ešte aj stravu naservíruje k posteli. Aby som nemusel chodiť, keďže chodiť nemôžem. Tých pár prstov na rukách mám funkčných, písať sa dá. Alebo môžem pozerať seriály a čakať, kedy už konečne zbohatnem.

Marián Kubicsko – večný tulák po všetkých možných aj nemožných fantastických svetoch. V detstve sa dostal ku knihám a odvtedy ho láska k literatúre neopustila. Je víťazom literárnych súťaží Poviedka IstroConu (2010, 2016) a Poviedka zo sveta Pohrobka (2011). Pri osobnom stretnutí so Štefanom Konkolom, autorom románu Pohrobok, sa dohodli, že bude pokračovať v jeho diele a tak dal život voľnému pokračovaniu s názvom Veža elfov (ArtisOmnis 2014). O dva roky neskôr sa na pulty kníhkupectiev dostali jeho Potvorobijci (Hydra 2016), dobrodružno-fantastický román pre mládež, ktorí boli kladne prijatí nielen mladšími čitateľmi. Aj preto sa rozhodol pokračovať v písaní napínavých a tak trocha strašidelných zážitkov štvorice tínedžerov. A tak dal život Potvorobijcom 2 (Hydra 2019).
Marián Kubicsko je veľkým fanúšikom počítačových hier ako aj klasických hier na hrdinov. O týchto záľubách píše vo svojej knihe Dardaria – ako sa stať geekom a nezblázniť sa z toho (CooBoo 2019). Čisto dospelým čitateľom sú určení Obyčajní hrdinovia (Hydra 2021). Značka 18+ na obálke je odôvodnená, keďže ide o akčný splatter z obdobia socializmu.
Zatiaľ posledným dielom je prvá časť animal fantasy trilógie o morskom prasiatku, ktoré sa stratilo v lese a objavilo Kráľovstvo plchov (Albatros 2022). Aj keď ide o literatúru pre deti mládež, dobrodružstvá morčaťa menom Párok sa umiestnili na druhom mieste v ankete Fantastická kniha roka 2022.

Predchádzajúce články

Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť