Anton Heretik

Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem

Necítim sa ako spisovateľ, teda ako človek, ktorý tvorí beletriu. Som píšuci psychológ. Všetky knihy som napísal metódou „pozri do svojej knižnice“ a na základe zážitkov so svojimi pacientmi a klientmi.

Moja rodina žila obklopená knihami. Mám zafixovaný obraz otca ako v kúdoloch cigaretového dymu mláti vo svojej pracovni do písacieho stroja zn. Underwood a píše svoje vedecké diela o ekonomických teóriách. Po vytiahnutí papiera zo stroja, začal hneď robiť ručne rôzne úpravy? Matka to potom prepisovala v druhej izbe na inej andervúdke načisto.

Sám som tínedžer začal písať básničky, na ktoré som sa (neúspešne) pokúšal zbaliť rovesníčky. Keď som pochopil, že nebude zo mňa Baudelaire, ani Ferlinghetti, som to zanechal a išiel študovať psychológiu. (Na staré kolená som ale začal písať haiku). Na psychiatrickej klinike, kde som pracoval ako psychológ, som roky písal nálezy z vyšetrení pacientov a neskôr aj znalecké posudky na páchateľov vrážd. Tisícky týchto účelových produktov mi úplne zničili štýl i slovnú zásobu a zabránili, aby som sa stal skutočným spisovateľom. Po prechode na univerzitu som musel písať články do odborných časopisov, potom skriptá a potom vysokoškolské učebnice a monografie.

Akademická spisba ma postupne prestala baviť a rozhodol som sa písať pre širšiu verejnosť. Knihy z oblasti, ktorú som si sám nazval marginálna psychológia ( Zlo, Humor, Sny, Narcizmus, Dobro a pod). Neviem, či je to dosť „náučné“, alebo dosť „osvetové“, každopádne ma to viac baví. Navyše viaceré som napísal spolu so svojou manželkou psychiatričkou, takže časť tvorivej činnosti sa presunula z pracovne do spálne.

Píšem na počítači, ale strašne mlátim do klávesnice, takže ich musím častejšie meniť. Moji blízki sa na tom dobre bavia. Tento zlozvyk pochádza z dôb, keď bolo potrebné odovzdať 5 kópií znaleckých posudkov a zabezpečiť, aby boli ešte čitateľné. Pamätníci iste vedia pochopiť, aká to bola hrôza, keď som o druhej v noci, vložil indigo naopak a musel to znovu prepísať. Píšem vo svojej pracovni. Kedysi najmä v noci, v posledných rokoch doobeda, pokým manželka zachraňuje životy vo svojej ambulancii.

Prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. pracoval v rokoch 1973 – 1985 ako klinický psychológ na Psychiatrickej klinike FN v Bratislave. V roku 1985 sa vrátil na svoju alma mater a v rokoch 1993 – 1999 bol vedúcim Katedry psychológie FiF UK. V súčasnosti tam pôsobí ako emeritný profesor klinickej a forenznej psychológie. Publikoval viac než dvesto pôvodných prác o psychopatológii, psychodiagnostike, psychoterapii a forenznej psychológii. Je autorom vysokoškolskej učebnice Forenzná psychológia, ktorá v roku 2019 vyšla už vo štvrtom vydaní. Spolu so svojím synom a kolegom na katedre Antonom je zostavovateľom a spoluautorom učebnice Klinická psychológia (2016). Podieľal sa aj na publikáciách o epidemiologickom výskume depresií, neuróz, alkoholizmu a fajčenia na Slovensku. Vo vydavateľstve Ikar už vyšli jeho knihy Zlo. Spomienky súdneho znalca (2015) a Humor. Psychológia a psychopatológia komiky (2019). V spoluatorstve s manželkou MUDr. Andreou Heretikovou Marsalovou napísal Sny. Využitie v psychoterapii a osobnostnom raste (2020) a Narcizmus. Zdravý a patologický (2021) a v r. 2022 Dobro. Príbehy z psychoterapie. Bol členom výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS a Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, ktorej v minulosti predsedal. Je súdnym znalcom a svoje skúsenosti s posudzovaním páchateľov vrážd spracoval v dvoch publikáciách. Pôsobí aj v súkromnej psychoterapeutickej praxi.

Foto: Milan Buno, Ikar

Predchádzajúce články

Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť