Zuzana Csontosová

Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem

Ako prvá mi napadne téma, o ktorej by som chcela napísať. Je to niečo, čo aktuálne riešim, s čím mám problém alebo naopak, čo ma nadchlo. Pokiaľ je to pre mňa dobrá téma, od začiatku to cítim v kostiach. Mám potrebu niečo povedať, viem, aký chcem, aby mal čitateľ pri čítaní pocit. Potom sa intuitívne objaví hlavná postava a začnem vymýšľať príbeh.

Nápad nosím v hlave celé mesiace, niekedy aj roky. Najradšej píšem fantazijné príbehy vsadené do konkrétneho prostredia, ktoré reálne existuje. Premýšľam nad ním, zisťujem si ďalšie informácie, pohrávam sa s detailami. Takto sa hrám veľmi dlho, dávam voľný priechod nápadom, zapisujem si ich. A nápady začnú naberať na intenzite. Potom príde stav, keď prichádza jeden nápad za druhým a sú stále neodbytnejšie. Mám pocit, že sa zbláznim, ak už nezačnem písať. Príbeh sa rozbehne a ja mu venujem takmer všetok voľný čas, žijem s hlavnými hrdinami. Postavy začnú jednať samé za seba, a to je tá najväčšia radosť a zábava. Akékoľvek mám problémy a starosti, keď sa mi takto rozbehne písanie, som dokonale šťastná. Pokiaľ je víkend, píšem takmer neustále, medzi vychádzkami alebo bicyklovaním v prírode. V pracovné dni píšem cestou do práce a z práce, odpoludnia, večer, o piatej ráno, prípadne si vezmem deň – dva dovolenku… Vtedy si prajem, aby toto obdobie trvalo čo najdlhšie. Lenže ako dlho si toto môžem dovoliť? U mňa tento stav trvá tak dva – tri týždne. Za ten čas prvú verziu príbehu dokončím, alebo si urobím pauzu a neskôr pokračujem ďalej. Keď text dokončím, nechám ho pár týždňov uležať a potom ho znova opravujem a prepisujem. Pri mojich posledných knihách mi pomáha partner, ktorý sa vie vcítiť do hlavných postáv a rovno jednotlivé scénky aj zahrať. Je to velká zábava. Premýšľame nad každou vetou – „Povedali by to takto? Naozaj by spravili toto? Alebo radšej…“

Píšem len pár týždňov v roku, ale nápady zbieram neustále. Postrehy a nápady si píšem do poznámok v mobile, text píšem na notebooku. Dokážem písať takmer kdekoľvek – vo vlaku, v električke, v parku, v kaviarni alebo doma. Jeden príbeh som dokonca z veľkej časti vymyslela na kolobežke.

Písanie je zábava. Ak dlho nepíšem, cítim sa akoby hladná. A pre mňa je to aj vyváženie reality, ktorú zažívam v práci s ľuďmi bez domova. Denne sa stretávam s agresiou, hrubosťou, extrémnou chudobou a nešťastím. Ľudia, s ktorými pracujem, sa mi zdôverujú, počúvam silné príbehy a mám veľmi veľa inšpirácie a podnetov, ktoré nie sú vhodné pre detské knihy. No predsa píšem práve príbehy pre deti. Veď prečo nežiť na chvíľu v rozprávke? V nej je človeku teplo, útulne a môžem sa spoľahnúť, že všetko dobre dopadne. Nejako to celé musím vyvažovať na tú krajšiu stranu.

Zuzana Csontosová (rodená Šedíková, 1976) je spisovateľka, sociálna pracovníčka a spoluzakladateľka pouličného časopisu Nota bene. Pochádza z Trenčína. Ako osemnásťročná sa zúčastnila dobrovoľníckeho pobytu v Anglicku, kde pracovala s ľuďmi bez domova. To ju inšpirovalo k štúdiu sociálnej práce na Univerzite Komenského v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako sociálna pracovníčka v dennom centre pre ľudí bez domova v Brne. Je autorkou detských kníh, medzi najobľúbenejšie patria – Madam ježibaba, Marcipán má veľký plán, Jakub a čarovná kolobežka a Fantastické prázdniny. Jej príbehy pôsobia realisticky, ale zároveň sú plné fantázie, dobrodružstva, humoru a často sa odohrávajú na skutočných miestach. Rada kombinuje náučnú literatúru s beletriou. Pre detského čitateľa dokáže spracovať aj náročné témy – je autorkou prvej rozprávkovej knihy o bezdomovectve na podporu predajcov Nota bene – Zatúlaný Gombík a rozprávky o autistickom chlapcovi Lebo medveď.

Predchádzajúce články

Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť