Preto, všade, hlavou a rukami. 🙂
Čo k tomu viac dodať, však? Azda len toľko, že človeku sa ťažko vyjadruje k niečomu, čo je akousi neoddeliteľnou súčasťou jeho života so všetkým, čo k tomu patrí. Som vďačná za to, že môžem písať, aj keď to nie je vždy jednoduché. Je to však niečo, v čom pochopí len autor autora, resp. niekto niekoho, kto sa akejkoľvek kreatívnej činnosti venuje. Nepotrebujem dôvod, jednoducho to zo mňa ide alebo nejde a raz to milujem a inokedy nenávidím. Písanie je mojou závislosťou a relaxom, ale niekedy ma dokáže aj veľmi kvalitne potrápiť a zničiť. Vlastne s ním mám taký divoký taliansky vzťah plný silných slov, emócií a občas aj kriku a rozhadzovania rukami. Ale je to láska navždy. Nech sa deje čokoľvek, v dobrom aj zlom, v zdraví i chorobe. Verte mi, viem o čom hovorím. 🙂
A píšem naozaj všade. V aute, na cestách, doma, v posteli, cez deň, v noci, keď nemôžem spať, pred televíziou, na dovolenke, v rade pri pokladni alebo v čakárni u lekára. Do mobilu, na lepiace papieriky, do počítača, na letáky, papierové obrúsky a počas šoférovania občas nahrávam svoje myšlienky do diktafónu v telefóne. A ak sa za písanie považuje aj tvorenie príbehu v mojej mysli, tak rukopis býva so mnou naozaj dvadsaťštyri hodín denne.
Viem, že veľa autorov má na písanie rituály, ktoré dodržiavajú a nakopnú nimi svoje múzy. Kiež by to fungovalo aj u mňa, ale nech robím čo robím, nefunguje. Nepíšem nijako špeciálne a často sedím bezvýsledne pred blikajúcim kurzorom celé hodiny a občas mám šťastnejšie dni, počas ktorých vytvorím toho toľko, koľko sa mi predtým nepodarilo celý týždeň. Do príbehov dávam často nechtiac aj kus seba a často na tom, čo je v riadkoch aj medzi nimi, cítiť v akom rozpoložení moja myseľ bola. A o tomto to celé je. Hovorí sa, že spisovatelia to nemajú v hlavách celkom v poriadku a ja naprosto súhlasím. Bez ich šialenosti by ale nevznikali príbehy, ktoré šialene unesú človeka z reálneho života pri čítaní a autorov pri písaní. Váhy sú vyrovnané a tak to má byť. 🙂
Lucia Sasková o sebe – Som rodená Žilinčanka, ale takmer celý život žijem v Nitre. K písaniu som sa dostala vďaka svojmu niekdajšiemu šéfovi, pri ktorom som mala toľko práce, že som stíhala napísať svoju knižnú prvotinu. Niekoľko rokov trvalo, kým som ju poslala do vydavateľstva a uzrela svetlo sveta ako Neznámych nemiluj v roku 2012. Avšak tvorenie slov do viet a príbehov bolo mojou súčasťou už oveľa skôr, na základnej škole som bola zapojená do všetkých možných literárnych súťaží a projektov, hrala som v školskom muzikáli, dokonca písala prvý príbeh pre svoje kamarátky. Neskôr som mala kapelu, kde som okrem iného tvorila aj texty. Ako väčšina autorov milujem knihy a trápi ma, že je život taký krátky a ja nestihnem prečítať všetky. Medzi moje najobľúbenejšie koníčky patria zvieratá, hudba, Vianoce, cestovanie, turistika a rada si pozriem aj dobrý film či seriál. (Občas aj zlý.) Okrem písania pracujem v personálnej sfére a som tak trochu rozpoltená osobnosť žijúca v dvoch svetoch. V jednom reálnom a v druhom knižnom, autorskom. Riadim sa heslom – VŽDY sa deje všetko z nejakého dôvodu. |
Predchádzajúce články
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli