„A čo sa vám stalo?“ spýtal sa taxikár Delphine de Viganovej, keď mu povedala, že je spisovateľka. Nespýtal sa: A o čom píšete? Ani nepovedal: Ó, to je zaujímavé, tak spisovateľka, pozrime sa. Nie. Povedal: A čo sa vám stalo? Lebo ak niekto píše, ak niekto píše z nutnosti, čosi zlé sa mu muselo stať.
Kniha sa volá Noc nic nezadrží, čítala som ju v češtine, vo francúzštine, bohužiaľ som ju nepreložila do slovenčiny, preložili ju druhí, Delphine de Vigan v nej píše o svojej bipolárnej matke, je to jedna z kníh, ktoré ma poznačili, pozerať sa na to z perspektívy dieťaťa.
Myslím, že prvýkrát mi to napadlo dolu pri domčeku, pri bambusovom hájiku, to je šialené, čo sa tu deje, o tom by bolo treba napísať, ako sa tí ľudia správajú, ako všetko rýchlo beží, nestíham sa za tým ani dosť rýchlo obracať, aby mi z toho napokon hlava nepraskla, a všetky tie myšlienky a už sa ani nedá určiť, v ktorom jazyku mi napadajú, podobne ako pri rozprávaní s ostatnými dobrovoľníkmi, raz po anglicky, potom po francúzsky, po česky, po slovensky, kde-tu nejaká slovinčina. A ten pocit, že práve preto sa aj zobúdzam, hlava naplno pracuje aj v noci, nedá sa spať, nedá sa pred tým ujsť, o štvrtej nadránom už nemôžem vydržať ten pretlak a hlava ma zobudí, hoci v prístavbe, v izbe, na ktorej som s D, môžem len ležať v posteli, so všetkými svojimi myšlienkami a s úzkosťou, ktorú vo mne spúšťajú, s úzkosťou z veľkých právd, ktoré sa mi zrazu vyjavujú, snaha povedať si, iste, iste, dospievam, toto znamená dospieť, pochopiť a prijať všetku nenávisť sveta, dospieť znamená preklopiť sa na druhú stranu, prekonať depresiu a nepoľaviť, prejsť si tou cestou až na koniec, potom budem ako ostatní, slobodná, dospelá, mocná, ale predsa len, celkom to nesedí, hlások kdesi v kútiku mysle, naozaj si týmto prešli všetci ľudia pritom, ako dospievali?
Tisíckrát som to prerozprávala sebe, svojej rodine, svojim priateľom, svojim lekárom, prešla si to v hlave, pred ničím sa nesnažila ujsť, zatvárať oči, prijať nie všetku nenávisť sveta, ale prijať, čím som, prijať, že aj toto som ja, prijať, že môj vlastný mozog môže ísť proti mojim záujmom, tisíckrát som si to prešla, preskúmala zo všetkých strán, než som sa pustila do písania, ak som začala písať, bolo to preto, aby som napísala Bellevue, respektíve, ako som povedala A. minule na kontrole, pritom, ako mi on dával recept a ja jemu svoju knihu v angličtine, ak som začala písať, bolo to preto, aby som ukázala, čo sa deje v hlave človeka, ktorý si prechádza psychózou.
Ivana Dobrakovová – Narodila sa v roku 1982 v Bratislave. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe (z francúzštiny a taliančiny preložila autorky a autorov ako Elena Ferrante, Valeria Parrella, Simona Vinci, Silvia Avallone, Giulia Caminito, Emmanuel Carrère, Antoine Laurain, Marie NDiaye, Simone de Beauvoir.) V roku 2009 knižne debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine. V roku 2010 jej vyšiel prvý román Bellevue, v roku 2013 ďalšia zbierka poviedok Toxo, v roku 2018 zbierka piatich próz Matky a kamionisti, za ktorú získala Cenu Európskej únie za literatúru. V roku 2021 jej vyšiel zatiaľ posledný román Pod slnkom Turína. Všetkých päť kníh bolo nominovaných na Anasoft Literu. Jej knihy vyšli v prekladoch do poľštiny, češtiny, maďarčiny, bulharčiny, angličtiny, arabčiny, španielčiny, taliančiny, srbčiny, macedónčiny. Ďalšie preklady sa pripravujú. |
Foto: Juraj Starovecký pre Anasoft literu.
Predchádzajúce články
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli