PREČO?
Nie je vždy jednoduché odpovedať na otázky podobného druhu. Najmä, keď sa nechcem stále opakovať, no bez toho to zrejme nepôjde, keďže sú to fakty.
Píšem preto, lebo ma to baví a napĺňa. Písanie mi umožňuje unikať od bežnej reality a vyburcovať moje zmysly, predstavivosť a pocity do úplne inej dimenzie, tak, aby to bolo prospešné aj pre moje zdravie. Najmä mentálne. Nemôžem opomenúť ani môj pretlak emócií, ktorý sa najviac prejavil v mojej debutovej knihe, kedy som sa stretla s mojou platonickou láskou a len povedať o tom svojim najbližším mi nestačilo. A samozrejme ide aj o fantáziu. Tú využívam aj v básňach, ku ktorým sa opäť vraciam, zatiaľ ich však publikujem len na sociálnych sieťach.
Ďalším dôvodom prečo píšem je určite aj stres, ktorý prežíva každý z nás. Najmä v tejto dobe. Či už v práci alebo v osobnom živote. Tým, že píšem, sa stresu zbavím. Nepociťujem ho.
Spomínam si na jedno leto, mala som asi 11-12 rokov. Celé letné prázdniny som bola u starej mamy. Každú noc som trávila čítaním Čachtickej panej a Plameňmi inkvizície. To bol možno prvý impulz, prečo som začala s písaním.
Trvalo však roky, kým som sa k tomu postupne prepracovala. Už na základnej škole som však milovala slovenský jazyk a literatúru.
Mojim prvým dielom bola báseň, ktorú som napísala ako desaťročná. Potom som na dlhé roky odložila pero aj zápisník. K písaniu som sa vrátila až v dospelom veku písaním článkov o vôňach, parfémoch v jednom časopise venovanému ženám. Rozhodnutie napísať knihu prišlo až v neskoršom veku.
Okrem iného, písanie, pomáha spomaľovať priebeh Alzheimera a Demencie a tiež, tak, ako každý sval v našom tele, aj mozog potrebuje cvičenia, aby sa udržal silný a zdravý. A práve písanie, no aj čítanie, samozrejme, je jedným z cvičení, ktoré pomáhajú mozgu fungovať tak ako má, a možno ešte lepšie.
Osobne si myslím, že všetko, čo napíšem, zásobuje hlavu novými informáciami podnetmi a nikdy nevieme, kedy ich môžeme potrebovať. Čím viac informácií a znalostí máme, ako dokážeme narábať so slovami, vetami a spájať ich do jednotlivého celku, tým sme viac pripravení k riešeniu čohokoľvek, čomu v živote čelíme. A aj keď človek stratí všetko, znalosti a poznatky získané (u mňa) písaním príbehov alebo básní mi nikto nikdy nevezme. A s dobrými poznatkami možno vždy začať odznova. 🙂
AKO?
Jednoducho. Skrsne vo mne príbeh, urobím si osnovu, otvorím si notebook a píšem.
U mňa to však nejde na lusknutie prsta. Ostatnú knihu, ktorá, ak Pán Boh dá a vyjde na jeseň v roku 2024, som písala niekoľko rokov. Proste to nešlo. Možno som na jej napísanie ešte nebolo pripravená. Laptop som niekoľkokrát otvorila a niekoľkokrát zatvorila. Napísala som, napríklad, desať strán, a na druhý deň som päť z nich vymazala. Nepáčilo sa mi to.
V neposlednom rade sa k tomu pridružili aj zdravotné problémy, kedy ja písať nedokážem.
KEDY?
Píšem predovšetkým neskoro večer a v noci. Vtedy je najväčší pokoj a ja som typ nočnej sovy.
KDE?
Kde sa dá a kde mi to “páli.” Väčšinou však doma v spálni, kde mám svoj kútik, ale písala som aj na dovolenke na hoteli.
Raritou možno je, že sa mi nedá písať počas splnu. Nie je to tým, že by mi mesiac svietil do očí, ale vtedy sa nemôžem sústrediť.
Niečo na tých hviezdach zrejme bude…
Mária Havranová, píšúca aj pod pseudonymom Mária Corvus pochádza zo stredného Slovenska. Je manželkou a matkou už dospelého syna. So svojou rodinou žije v Bratislave už viac ako 30 rokov. Svoj veselý študentský život, na ktorý rada spomína, prežila v Banskej Bystrici, kde študovala ekonómiu, odbor zahraničný obchod. Literatúre sa venuje už od základnej školy. Je o nej známe, že príbehy píše z veľkej časti na základe skutočných udalostí, svojich, alebo svojich priateľov, známych. Samozrejme, všetko je doplnené aj spisovateľskej fantáziou. Jej debutovou knihou, vydanou pod pseudonymom Mária Corvus je román Hladné dlane (2015). Ďalším kratším dielom, bola poviedka Príbeh o masérke v Knihe Muži vs Ženy (2016), Nad priepasťou (2018) Jej knihy vychádzajú aj v Českej republike, kde ich vydáva české vydavateľstvo Česká Citadela, ale kúpiť sa dajú aj na Slovensku. |
Predchádzajúce články
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli