Prečo?
Je viac dôvodov, pohnútok prečo píšem a ešte sa aj v čase menia. V detstve som bol malý mudrlant s veľkou fantáziou, ktorý si brával z knižnice aj päť kníh za mesiac. Vtedy mi napadlo, že písať príbehy by ma bavilo a možno by som to aj vedel. Bol z toho zošitový, rukou písaný western, ktorý sa stratil. S pubertou išla literatúra do úzadia. Nie je pre mňa jednoduché sa dlhodobo sústrediť a vytrvať pri jednom projekte. Keď mi však vesmír po tridsiatke, keď som už mal kadečo odžité, prihral job v rakúskom kláštore, kde som mal dosť času, už sa nebolo na čo vyhovárať. Odvtedy s literatúrou zažívam talianske manželstvo. Rozkoš aj trýzeň. Niekedy otváram word dokument aj týždeň, no potom to býva hotová mozgová ejakulácia. Stáva sa, keď mám pretlak nápadov, myšlienok, musím vstať od klávesnice a prechádzam sa po izbe. Parádne si prebehnem závity. Vždy som sa čudoval, prečo spisovatelia nespomenú až fyzickú rozkoš, endorfíny, dopamín, ktoré mozog vyplaví, keď si dobre zapíšete. Blažený pocit, ako po behu alebo inom športe. V poslednom čase, ako správny hypochonder beriem písanie aj ako tréning z obavy pred budúcim Alzheimerom, lebo ma ohromne jeduje, keď si neviem spomenúť na konkrétne slovo, termín, ktorý viem, ale nechce mi naskočiť.
Už si nedávam deadliny, nová kniha je, keď je, ale písať budem, kým to bude možné. Mám veľa koníčkov, ale literatúra je z nich zďaleka najvyššie. Tvoriť je silné. Je to nadstavba, pridaná hodnota v živote, kreatívna sebarealizácia, som vďačný, že mi to je dopriate. S rovnako postihnutým kamarátom sme sa nedávno smiali, že si vlastne píšeme pomníky. Pre istotu rovno pár tisíc kusov strategicky rozložených do rôznych knižníc. Papier vydrží dlho. Snáď nejakí čitatelia na knižky narazia aj o desaťročia a tak tu budeme „strašiť“ aj po smrti ..
Ako?
Téma, zápletka si ma nájde sama. Potom nad ňou rozmýšľam, zaujímam sa, hľadám informácie, rozprávam sa z ľuďmi. Je dôležité jednoducho tomu venovať určité penzum času. Netreba to siliť. Čím viac nad tým rozmýšľate, tým viac príbeh vystupuje do popredia, napadajú vás možnosti posúvania deja, fintičky, kulehy na čitateľa, finesy, zdobíte to, odbáčate, zaraďujete práve zažité, počuté, pochopené, bavíte sa, aj trpíte. Nakoniec to aj tak osekávam na dreň, teraz ma baví písať úsporne. Viac krát som si všimol, že paradoxne viac zaujali pasáže, ktoré som zo seba prácne, sucho krvopotne súkal, ako tie, ktoré som písal ľahko a z pasiou. Rovnako aj pre mňa nepodstatné epizódne postavičky občas nečakane zaujmú. Asi je to v poriadku . Aj na albumoch sa mi málokedy páčia najväčšie hity.
Kde?
Tu je odpoveď jednoznačná. Všetky poviedky, fejtóny aj päť kníh vzniklo v izbe číslo 61, cisterciánskeho kláštora v Dolnom Rakúsku. Nerozumiem, ako môže niekto písať v rušnej kaviarni alebo na cestách. Milujem sedieť v lokáloch aj cestovať, ale vtedy naplno vnímam, debatujem, pozorujem, ochutnávam, užívam. Nasávam naberám, všetko čo sa deje. To si môj mozog pamätá. Na pripomenutie stačia fotografie. Škoda každej minúty na čumenie do notebooku. Na to potrebujem tichý priestor, najlepšie zo zabetónovaným oknom a vypnutým wifi routerom.
Richard Rychtarech (1977) sa narodil v Bánovciach nad Bebravou, vyštudoval masmediálnu komunikáciu. Je prirodzene zvedavý a rád číta. Vyskúšal veľa povolaní – pracoval v obchode, poisťovni, na biofarme vo Švajčiarsku, v záhradníckej firme vo Viedni, aj ako redaktor v časopise. Posledných pätnásť rokov chodí z Bratislavy pracovať a písať do cisterciánskeho kláštora v Dolnom Rakúsku. Je ženatý. Doteraz mu vyšli štyri romány: Tvoja nočná mora, sLOVEnky, Na smrť pekná, Tenká hranica. Na jeseň 2023 by mal výjsť piaty román- Ostblok. Viac informácií na webe rychtarech.com |
Predchádzajúce články
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli