Janette Šimková

Janette Šimková – Písanie ma formuje

Písanie ako psychohygiena

Keď som bola malé dieťa, preháňala som sa po dedinskom chotári a užívala si bezstarostnú slobodu. Keď som bola väčšie dieťa, zahrabala som sa do kníh. Aby som ten paralelný svet obsiahla, potrebovala som ho prepojiť so svojimi myšlienkami a emóciami. Najlepšie to fungovalo cez písanie si.

Keď som vyrástla, začala som sa živiť písaním ako redaktorka venujúca sa sociálno-patologickým javom. To ma zaviedlo bližšie aj okľukou k pomáhajúcej profesii, ktorej sa venujem posledných pätnásť rokov. Preskupilo sa poradie mojich vášní. Najskôr som v práci pre ľudí a potom som po práci pre písanie. Som tak šťastná. Slúžiť ľuďom je moje poslanie, ktoré dáva môjmu životu zmysel, rovnako ako písanie. Som za to vďačná. Rozprávam o tom cez svoje úvahy a príbehy. Takto vznikli všetky moje knihy. Pri ich tvorení skúšam pretlmočiť náročné a komplikované témy z mojej praxe do zrozumiteľného jazyka a obrazov pre tých, s ktorými budú rezonovať.

Písanie ako osoh pre ľudí

Zakaždým, keď otvorím súbor s riadkami budúcej knihy myslím na to, aby moje sebavyjadrenie prinieslo úžitok čitateľovi. Môj pohľad na realitu je ovplyvnený prácou koučky. Vypočujem si množstvo jedinečných príbehov, ktoré mávajú niečo spoločné. Sú témy, ktoré my ľudia riešime odkedy sa z nás stali cítiace a premýšľajúce bytosti. Chceme vedieť, aké je naše miesto na zemi, čím môžeme prispieť a čo nás urobí šťastnými, naplnenými a ľúbenými. Teší ma podeliť sa o to, čo prispieva k tomu, aby sme každý našli svoje odpovede. Moje myšlienky bývajú v dialógu s myšlienkami mojich klientov a pomáhajú mi držať smer ponúkanej inšpirácie v súlade s princípmi pozitívnej psychológie.

Písanie ako osoh pre mňa

Keď som začínala s písaním, robila som si myšlienkové skládky, kde bolo na kope všetko možné. Postupne som nachádzala pre svoje myšlienky formu a premietlo sa to do mojej pohody. Vďaka písaniu mám dobrý vzťah so svojou mysľou, ktorá sa mi odmeňuje myšlienkovým a emočným blahobytom. Keď si myšlienky zapisujem, konfrontujem samú seba s potlačenými emóciami, spracúvam náročné zážitky a zostavujem príbeh svojich skúseností. Prehĺbením sebauvedomenia cez napísané dokážem odhaliť neužitočné schémy v mojom uvažovaní a vyjasňujem si zámery. To mi umožňuje prevziať väčšiu kontrolu nad svojím životom a vidieť ho z inej perspektívy.

Písanie ako rituál

Vypestovala som si zvyk denne venovať, hoci malú chvíľu, písaniu. Keby som čakala na väčšiu časovú dotáciu, napíšem toho menej. Takto skladám vety, neraz nedokončené, nech sa zbierajú a žijú svojim životom, než z nich vznikne celok. Najradšej ale mám, keď sa môžem do písania ponoriť a prestať vnímať svet okolo. Rada sa vzďaľujem na pár dňové tvorivé pobyty, kde prepnem do módu pustovníka. Debatujem so sebou pokojnejšie a zhovievavejšie. Ukladám a vykladám svoje myšlienky na „papier“ do súboru v notebooku a večer sa týram ich editovaním. Keď ma opúšťa stav flow, vydám sa loviť zážitky a snažím sa dívať na svet optikou toho najzvedavejšieho tvora.

Janette Šimková (1974) je priekopníčka life koučingu na Slovensku (www.lifekoucing.sk), mentorka, supervízorka a autorka.
Život berie ako spletitú skladačku, kde je všetko so všetkým prepojené. Je vášnivo zvedavá, vďačná za žitie v prítomnosti, učiaca sa každý deň nové veci a nadšená z hľadania odpovedí na existenciálne otázky.
Hrdá matka stredoškoláka, ktorý má jasno o svojom živote. Takmer dvadsať rokov vydatá za skvelého muža, ktorý jej pomáha nezabiť sa na svojom idealizme.
Vyšli jej štyri sebarozvojové knihy: Žijte své lepší já (Portál 2017), Knižka, s ktorou sa dá žiť a pracovná kniha k nej – Zápisník, s ktorým sa dá žiť (BOOX 2019). Posledná je zbierka receptov na duševnú pohodu Takto sa to podarí (Slovart 2021). Jej piata kniha Prvá pomoc pre dušu vyjde na jeseň.

Foto: Jakub Gulyás

Predchádzajúce články

Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť