„Človek by to o vás nepovedal, že píšete,“ povedala mi nedávno jedna pacientka, keď objavila môj pravidelný stĺpček v novinách (a identifikovala ma aj pod pseudonymom).
Čo k tomu dodať?
Hoci ona ešte dodala: Vy ste predsa taká tichá žienka.
A možno práve preto, že som taká „tichá“, píšem. V písaní mám hlas a priestor vypovedať všetko, čo vnímam v živote. Hrať sa so slovami. V(y)ťahovať drobnosti, útržky života do literatúry.
Aj píšem najčastejšie tak útržkovito. Nevyhovuje mi, aby moju hlavu dlho a sústredene okupoval nejaký vymyslený a prešpekulovaný príbeh a postavy. Takže si to jednak uľahčujem tými vypožičanými z okolitého sveta, jednak sa mi aj tak páčia viac. A napokon je pre mňa viac dôležitá téma než príbeh. A aj tá veľká sa zmestí do tých malých.
Píšem priamo do notebooku, inak by som po sebe nič neprečítala – ani poznámky.
Na stole v obývačke, lebo pracovňu som si stále nezariadila. Zvláštne rituály nemám.
Minule sa ma moji študenti pýtali, prečo písanie a medicína, akosi im to nešlo dohromady. Mne to naopak pripadá ako veľmi prirodzená kombinácia. Tak som im vysvetlila, že je to vlastne veľmi podobné – píšem ako otrok pri oboch a oboje je o malých príbehoch, z ktorých sa skladajú tie veľké.
O príznakoch a syndrómoch.
Otázku, kedy píšem, počúvam celkom často a nielen na besedách. Dosť ma irituje (viac asi už len otázka, kedy – preboha – čítam?!), lebo v skutočnosti sa ma ani tak nepýtajú na môj obľúbený alebo plodný čas na písanie, ale ako je možné, že ho vôbec mám, že si to dovolím.
Na priamejšiu otázku, kde ten čas beriem, som už zo dva razy odtušila (áno, toto je ten správny výraz), že všetko ostatné flákam. Obávam sa, že mi uverili. Niekedy som ešte zvykla ospravedlňujúco vysvetľovať, že to bolo iba počas materských dovoleniek. Lenže tie som mala iba dve a to už dosť dávno. A niečo malé /komentáre, recenzie, divadelné scenáre, popularizačné príspevky z medicíny/ píšem stále.
V podstate najvýstižnejšia odpoveď, ktorej sa budem odteraz držať, je, že píšem v noci. Okrem toho, že som nočný vták, vtedy nemám pocit, že niekomu dlžím svoj čas a pozornosť.
Občas sa ma ešte ľudia pýtajú, čo píšem – a mnohí si hneď i odpovedajú.
Nikdy sa netrafia.
Elena Eleková žije a pracuje v Michalovciach ako lekárka. Je mamou dvoch dcér a učí budúce zdravotné sestry. Debutovala v rámci súťažného projektu Mám talent vydavateľstva Ikar novelou Život pri živote. Druhá kniha Morituri vyšla v jej srdcovom vydavateľstve Aspekt. Jedinú knihu pre deti Môj brata nemá brata vydalo vydavateľstvo Q111 v rámci svojej literárnej súťaže o najlepšiu detskú knihu. Najviac si však považuje Cenu dieťaťa od detských čitateľov v každoročnej súťaži vydavateľstva Perfekt za poviedku Keď budem mať pubertu. Pravidelne píše stĺpčeky pre sme.sk a divadelné hry pre miestne ochotnícke divadlo. Za životopisnú hru o impresionistickom maliarovi Moussonovi získala cenu v slovenskej časti medzinárodnej súťaže Mladý Vyšehrad – priestor slobody. Skrátka, keby nebolo deadlinov, divadelného súboru, súťaží a cien, ktoré zahŕňajú vydanie kníh, nosila by väčšinu z toho asi ešte stále v hlave. |
Predchádzajúce články
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli